Secrets in the Storms

Kapitola 26.

Linda sa zobudila. Bola vo svojom hliadkarskom dúpeti..a prekvapivo sa nezobudila na cvakanie tesákov pri jej uchu a prvé čo videla ked otvorila oči neboli zelené kukadlá jej tmavosfarbeného Alfy.
Že by som mala po treste..?
Poobzerala sa ešte okolo seba. V dúpeti bola len Aurora ktorá spokojne odfukovala. Kai a Sky boli asi na rannej hliadke.
Zívla si a postavila sa. Ponaťahovala si labky, po dlhej dobe sa konečne riadne vyspala. Vycupitala z dúpeťa. Všetko bolo tak ako malo hoci bol tábor dosť prázdny. Rosalinda teda predpokladala že lovci sú už znova na love. Šteňatá asi tiež ešte spali lebo v tábore bolo v celku ticho. Omega chodila okolo s ňufákom pri zemi a odpratávala vetvičky či zafarbené popadané lístky. Všade bol taký pokoj. Linda sa zhlboka nadýchla čerstvého vzduchu a vydala sa na Alfa skalu z ktorej neskôr prešla do dúpeťa čierneho psa.
"Alfa?" ozvala sa do čiernoty. Dúpä vodcu bolo ozaj obrovské.
"Oh, hliadka, myslel som si že prídeš" z tmy sa vynorili svetielkujúce oči.
"No..áno, chcela som sa vlastne informovať-" začala Linda.
"Ja viem. A áno, tvoj trest sa skončil, vieš, uvažoval som" pes k nej pristúpil, "hoci si priviedla niektorých našich členov do risku tvojou ľahkovážnosťou kvôli ktorej si skončila v tej zatuchnutej bedni.." prskol.
Linda zahanbene pozrela do zeme a začervenala sa.
"teraz je chladné obdobie, potrebujeme každú posilu. A z tvojich výpovedí zisťujem že nám z útesu aj tak momentálne nič nehrozí. Potrebujem večerné hliadky a ranné hliadky. A keďže ste len štyria..nemôžem ťa nechať vysilovať. Potrebujem ťa v tábore. Večer pôjdete s Aurorou. Dohodnite sa, dobre?"
Linda kývla, čakala nejakú povahu a nie že jej trest odpustil iba kvôli tomu aby bola po ruke..ale čo, stále lepšie ako tam každý deň sedieť a nechať si plniť nozdry tým otrasným slaným závanom. Vystrúhala ďakovný úsmev, strihla ušami a vyšla z Alfa dúpeťa. Zoskočila zo skalky a namierila si to späť do jej dúpeťa ktoré zdieľala so svojím kamarátom Kaiom, nemeckým ovčiakom Skyom a fenkou Aurorou..ktorá stále ešte odfukovala. Kto vie čo ju tak zmohlo-?
Rosalinda do nej jemne štuchla ňufákom. Bieločierna sučka sa pomrvila, odfrkla si a voľky-nevoľky roztvorila tmavé oči.
"mmhmhm?" zabrblala rozospato.
"Dobré ráno" zasmiala sa Linda, "vstávaj, potrebujem sa s tebou dohodnúť ohľadom hliadky, a navyše, celý tábor okrem šteniat je už hore, hádam nechceš aby ťa predbehli" zavrtela hravo chvostom Linda.
"mhhhm" zamrmlala Aurora súhlasným tónom, zívla si ba jej ružový jazyk nevypadol. Poriadne rozlepila oči a posadila sa oproti Linde, "však hej, a čo potrebuješ?" asi príliš nevnímala.
"Hovorila som s Alfom, pôjdeme spolu na večernú hliadku keďže Kai a Sky už vzali dnes rannú"
"mhm" iba prikývla.
Zaujímalo by ma z čoho je tak strašne unavená..
dumala Linda.
"Dobre, to je všetko, a už toľko nevyspávaj"
"Ale veď musím..aby som mala silu na večer" zabrblala tvrdohlavo Aurora a stočila sa do klbka.
Samojedka len pretočila očami.
Snaha bola.
a vyklusala z dúpeťa.
Už boli hore aj Mašlička a Šmudla, rozlepovali oči a žmúrili do zubatého slnka. Malý psík sa otriasol a pritúlil sa k svojej kamarátke. Očividne aj oni už pocítili zimný závan vetra. Linda sa obzerala po tábore, všade poskakovali hnedé lístky a utekali po neviditeľnej vzdušnej cestičke. Uchechtla sa a zamierila ku svojmu obľúbenému stromčeku. Sadla sa a chvíľku len tak rozjímala..potom sa ozvali zúfalé hlasy.
Lovci sú späť! Ale neznejú zrovna nadšene...
Rosalinda sklopila biele ušká a vydala sa k hlúčiku lovcov ku ktorým tesne pred ňou prišiel aj ich Alfa.
"Čo sa to tu deje?" zavrčal.
"Alfa! Alfa!" štekal Matthew aby mu čierny pes venoval pozornosť no hneď potom sa k jeho hlasu pridali aj ostatní lovci.
"TICHO!" vyhrešil ich Alfa a cvakol im zubami pred tvárami. "Poporade" povedal zrazu úplne kľudne.
"Alfa" začal Hunt, hlavný lovec, "korisť..vymyzla. Jednoducho nie je"
"Ako myslíte že nie je?" zagánil na skupinku Alfa.
"Jediné čo sme našli.." Hunt s ľútostným pohľadom kývol na Caesara ktorý so sklopeným chvostom podišiel k Emeraldovi a položil pred neho jednu vychrtnutú vevericu. Kučeravá Mary tichučko zakňučala keď pred Alfu predstúpila aj ona s Olympusom s dvoma menšími myšami.
Alfa zhrozene pozeral na najbiednejší úlovok aký kedy hádam Linda videla.
"Ale veď je ešte len začiatok Jesene a-ako to-" Alfa nedokázal odtrhnúť zelené oči z kôpky z ktorej sa mala najesť celá svorka.
"Tiež sme boli prekvapení Alfa" povzdychol si Hunt.
"Dobre. Spravíme to takto" Alfa sa zhlboka nadýchol, "nebudeme vás posielať ako jednu celú skupinu. Rozdelíte sa a každá skupina pôjde prehliadať iné miesto. S jednou skupinkou pôjde Aurora a s druhou Rosalinda" obrátil sa na bielu fenku, "môže byť? Zvládnete to? Aj s večernou hliadkou?" spýtal sa.
Toto na ňom Linda zbožňovala. Bol možno prísny a určite vzbudzoval rešpekt a občas..no, bol občas aj strašidelný. Minimálne pre Lindu. Nikdy nezabudne na budenie sa na jeho temné vrčanie no vždy vedel zachovať chladnú hlavu a na členoch mu ozaj záležalo.
"Áno, myslím že áno. A čo konkrétne tam budeme ako hliadky robiť, Alfa?" naklonila hlavu Linda.
"Máte predsa dobré ňufáky no nie?" nadvihol obočie Alfa a Linda kývla aj keď si nebola úplne istá či čakal odpoveď, "Pôjdete pred lovcami. Keď zachytíte pach dáte im vedieť. Budete mať väčšiu šancu niečo chytiť a keďže vás bude menej potrebujete niekoho kto pôjde popredu. Hliadky sú na to ideálne a..kde je vôbec Aurora?" zamračil sa zrazu.
"Oh-um..ešte asi spí"
"Aha....dobre" zamrmlal.
Zvláštne. Len tak to nechal? Na pokoji?
"Tak jej potom vysvetli našu stratégiu" povie Linde,
"oh áno a ty hliadka Rosalinda pôjdeš s Mary a Olympusom. Aurora pôjde s Huntom, Caesarom a Matthewom"
Linda kývla a pozrela na dvojicu najnovších členov ich svorky. Obaja sa na Lindu milo usmievali no uši mali sklopené. Určite mali starosti kvôli malému úlovku..ale Linda vedela že to nebola ich chyba. Fenka aj psík sa už od začiatku Rose zdali veľmi sympatickí. Aj ako lovci sa osvedčili, boli vo svorke len pár dní a už teraz z nich Alfa spravil samostatnú skupinu. Muselo im byť veľmi ľúto že svorku týmto úlovkom takto "sklamali".
"Dobre, počkajte tu, len dojdem po Auroru" usmiala sa Linda, zavrtela čapatým chvostíkom a zvrtla sa smerom späť.