Secrets in the Storms

Kapitola 13.

Nevedela ho dostať z hlavy. Ryšavý pes bol čoraz tichší, uzavretejší a Rosalinda začala mať pocit že sa jej vyhýbal. Vlastne nie iba jej. Skoro všetkým v tábore. Ale okrem nej a možno ešte trochu Hunta to asi nikomu nevadilo. To sa im vôbec nezdá čudné že tak zvyčajne energický a zvedavý pes len tak sedí v kúte tábora? Vôbec?! No..teda ešte šteňatá to trápilo. Nemali sa s kým hrať. Vždy keď ho volali, odmietol a tak to sním vzdali...ale Linda to so svojím kamarátom len tak vzdať neplánovala..nikdy. Akorát že už naozaj nevedela ako mu pomôcť no tiež nechcela len tak čakať kedy jej to povie sám lebo to nevyzeralo že by sa chystal. Celý deň Kai iba sedel na krajoch tábora a pozeral na svoje labky. Občas sa vyparil. A hocikedy za ním Linda prišla našiel si nejakú výhovorku prečo sa s ňou nemôže rozprávať a presunul sa do iného kúta alebo jednoducho odišiel. Z tábora. Rosalinda začala byť zúfalá. Nemyslela si že spravila niečo zle keďže bol taký ku všetkým. Inak by sa mu aj ospravedlnila. Ale vedela že by to nepomohlo. A ani nevedela za čo pretože sa za čo ani nemala. Vždy boli úžasná dvojka, nikdy by mu neublížila. Ale ako teda mala prísť na to čo sa deje keď s ňou nechcel komunikovať?

"Hej, Linda, máš sa?" objavil sa pri nej hnedobiely lovec ani nevedela kedy.
"Uhm hej, zdravím Hunt" pokúsila sa pousmiať biela sučka no vyzeralo to dosť chabo.
"Tá tvoja skrivená tvár asi tentokrát nebude únavou, však?" jemne do nej ňufákom drgol hlavný lovec.
"Nebudeme si klamať.." zamrmle Linda.
"Záleží ti na ňom že?" snažil sa byť Hunt empatický.
"Robíš si srandu však?" uchechtne sa Linda cez lesknúce sa oči, boli to slzy alebo iba odraz slnka?
"Jasné že áno, pozná ma lepšie ako ktokoľvek iný, je to môj najvzácnejší priateľ"
"Pozri možno má len..také obdobie-"
"Nie, nie, toto proste nie je Kai, nie taký akého poznám, hocičo ho škrelo vždy mi to povedal, musí to byť niečo vážne!"
"Nehysterči" prevrátil očami Hunt, asi mu so sučkou došla trpezlivosť alebo ju jednoducho nechcel ľutovať aby sa ešte viac nerozcitlivela.
"Prepaaaač" zakvílila Linda a hlava jej klesla na mohutné plece hnedobieleho psa.
"To bude dobré" mierne prekvapený Hunt sa ju snažil utíšiť niekoľkými oblíznutiami jej jemnej snehobielej hlávky no Rosalinda sa oň ďalej opierala a smoklila mi do srsti. Cítila sa ako Turtle. Tá furt plače Caesarovi do hrude. Ale omnoho častejšie. Hm..čo vlastne oni dvaja spolu majú keď sú pri sebe tak často? No momentálne by sa mala viac zaoberať Kaiom ako vzťahmi vo svorke. Len jej to tak zrazu vyskočilo v hlave. Môže mať vôbec Omega druha? Očividne je tu ešte veľa vecí o ktorých nemá ani potuchy. Napríklad o tom čo je Kaiovi.

A je to tu. Opäť z nej bude na chvíľu špeh. Proste to musela vedieť. Musela vedieť kam Kai chodí pretože hliadky to určite neboli. A možno to bol aj dôvod prečo je taký zakríknutý. Ešte raz si v hlave preopakovala Huntove rady aké využíval on pri love aby si ho korisť nevšimla keď sa zakrádal. Hlavne potichu. Najdôležitejšie pravidlo. A aj to najťažšie. Povedzme si úprimne, Linda nebola stavaná na to sa ticho pohybovať. Kam šliapla svojou medveďou labou tam zadunelo. No bude sa snažiť, to je jediné čo jej zostáva. Snažiť sa.
Oh! Už odchádza!
Dobre, Linda, ideš, zvládneš to okej? Je to pre jeho dobro.
Biela fenka si nervózne oblízla papuľu. Ešteže ju Hunt kryje, síce by ju asi aj tak nik nehľadal ale možno ak by Alfa zvolával hliadky..nemala by predsalen zostať-? NIE! Teraz nemôže cúvnuť. Pomaly sa rozíde za ryšavým chvostom no necháva mu veľký odstup aby si ju nevšimol. Zhlboka sa nadýchla, ani trochu sa jej nepáčilo čo robí. No ďalej odhodlane následovala Kaiov hrdzavý kožuch. Prekĺzala pomedzi kríkmi a snažila sa neskočiť či nepošmyknúť sa na žiadnej vetve alebo na kameni čo pre ňu bolo dosť obtiažne keďže kvôli svojej huňatej hrudi ani poriadne nevidela pod nohy.

Po nejakej dobe začala byť Rosalinda poriadne vyčerpaná. Objekt nezastavoval a ona fučala. Dychčala s vyplazeným jazykom..síce najtichšie ako mohla ale mala pocit že ak spravý ešte jeden krok tak sa jej zoderú všetky vankúšiky na labkách. Vedela že Kaiova kondička je o dosť inšia ako jej ale na čo by pre Boha chodil tak ďaleko?! To preto bol vždy preč tak dlho..
Konečne! Stojí! Pred Lindou sa objavila menšia čistinka a ryšavý pes konečne zastavil. Rozhodla sa skryť za jeden z niekoľkých stromov ktoé obklopovali čistinu. Musela si sadnúť no aj tak Kaia nespúšťala z očí. Vyzeralo to akoby na niečo čakal. Po chvíli sa z druhej strany čistiny vynorila čierna silueta..Zeus? Nie. Bolo to menšie..a nemalo to kučery-fena. Nejaká iná fena pristúpila ku Kaiovi a na privítanie obaja zavrteli chvostom. Čo to má sakra znamenať?

"Amira!" vyštekol ryšavý pes a oblízol tmavej fene líce ružovým jazykom.
"Kai," usmiala sa aj fenka a opäť zavrtela chvostom tak ako keď sa zvítali. Čo majú za lubom..?
"Rozmyslela si si to?" zakňučal Kai akoby..prosebne?
No sučka oproti len pokrútila hlavou, "notak už som ti raz povedala že nie"
Kaiovi klesol ryšavý chvost a opäť jemne zakňučal "ale notak, prečo tak veľmi nechceš?"
"Nie je to jedonducho môj štýl života" povzdychla si fenka, zvaná ako Amira a zvalila sa do trávy. Kai vedľa nej. Linde zablčali oči.
"Ale som tam ja.."
"Ja viem, ja viem," fena vyzerala že niečo naozaj mrzí no stála si za svojím. "ale keby zistili že-"
"Zistili čo? Že si pomáhala Aurelii?" vyprskne ryšavý pes a Rosalinde sa zastavilo srdce, "Nevedela si čo plánovala, vyhrážala sa ti, bola to podlá fena a moja svorka to vie"
"Ale ja jednoducho nie som svorkový typ" pokrčila nosom sučka a obrátila sa psovi chrbtom.
Tak on si chce do svorky priviesť ďalšiu zrádkyňu? A vôbec, kde na ňu prišiel? Linda nebola jedna z tých čo by súdila keď psa ani nepozná alebo bola si istá že s Bet-teda Aureliou a ani s nikým čo s ňou niečo mal spoločné mať naozaj nechce. Tentokrát jej oťaželi labky nie z únavy ale z toho čo počula. Nemohla sa na nich viac pozerať. Vedela dosť. Otočila sa a tackala sa do tábora, zvuky Kaiovho kňučania a prehovárania istej Amiry ju už nezaujímali.