Secrets in the Storms

Kapitola 6.

"To je ona!" ozve sa zrazu za Lindou, "pokúsila sa zabiť nášho Alfu! A to som sa išla len napiť!" smrkne ktosi. Rosalinde ten hlas prišiel veľmi povedomý, komu len patril...
Oh nie..Ja-zaspala som?! pootvorí Rosa ružovkasté oči. Zočila Betu..a celú svorku. Prečo bola tak blízko Alfu? A prečo mal Alfa krvavý kožuch?! Veď si predsa ľahla pred dúpä-
"Vidíte tú krvavú papuľu!" cerila zuby sivobiela fena.
"Li-Li-Linda? Ty-?" ozval sa nemecký ovčiak z davu jej svorky. A nie jediný nechápavo vyslovoval jej meno.
"Ja-? Čo-Čo ja..?" Linda zmätene vstala a priblížila sa k svojim priateľom. Celý dav nedôverčivo ustúpil. Až na štyroch.
"Ako si mohla?" zakvílila malá Omega skrytá v kožuchu veľkého lovca Caesara.
"Ako som mohla čo-?" Linde sa opäť zakrútila hlava, vôbec nerozumela čo sa to deje.
"Vyžente ju!" zavelí Beta neústupne. "Okamžite!"
Linda preglgla a tentokrát cúvla ona. Nevedela síce čo sa deje ale vedela že to nie je nič dobré.
"Tak to by stačilo!" zavrčí z davu Hunt obklopený Kaiom a šteňatami. Jediní psi ktorí sa Lindy s červeným pyskom nezľakli.
"Čo si myslíš že robíš lovec?!" zagáni na neho namosúrene Beta.
Malá skupinka sa postavila pred svoju huňatú priateľku, tentokrát prehovoril Kai, "Naozaj jej všetci veríte? Naozaj veríte že by niečo také Rosa dokázala urobiť?" venuje svoj plne verný pohľad zelených očí tým Lindiným a potom opäť obráti mierne nahnevaný pohľad k ostatným psom z Nočnej svorky.
Medzi psami sa ozve zamyslené šomranie.
"Ale veď tu máte predsa dôkaz! Čo tá krvavá papuľa!?" zasyčí Beta.
"Notak Beta, prestaňte z nás konečne robiť blbcov" uchechtne sa ryšavý pes a opäť sa otočí a nakloní sa k Linde "obyčajná zajačia krv" skonštatuje potom ako jej oblízne zvyčajne bielu papuľku, hoci ide o vážnu situáciu, Lindina tvár mierne sčervená.
Beta cúvne akoby si uvedomila že toto je jej porážka. Ostatní psi zo svorky tikajú pohľadmi medzi dvoma stranami stále trochu zmätení komu veriť.
"Tak už to priznaj Aurelia," zavrčí Hunt a pristúpi k sivej fene, "celý čas ti išlo len o vodcovstvo"
"Tsh ako si dovoľuješ-"
"Už to nezachrániš" pridalo sa konečne aj vrčanie z druhej skupinky, patrilo bielemu tretiemu psovi.
"Presne!" vyšteknú aj dve malé šteniatka.
"Chcela to na nás hodiť-" povie rozklepane mladá rottweilerka.
"Vy hlúpe štence!" zavyje porazená Beta presne tak ako keď 'prvý krát zistila že šteňatá otrávili ich vodcu'.
"Týmto ste oficiálne poslaná do vyhnanstva!" vyhlási Charles, "Hunt, Aurora, pridržte mi tú zradkyňu!"
Skôr než sa Beta stihla spamätať, už sa metala v spároch silného lovca a neodbitnej hliadky.
Charles sa prudko zahnal macatou labou a zaškrabol odhalenú fenku do boku. Aurelia prudko zakvílila a obaja pomocníci tretieho psa ju pustili.
"Odteraz budeš majiteľkou zradcovskej a vyhnaneckej jazvy. Ak sa ešte raz pokúsiš spiknúť alebo pridať sa k nejakej svorke budú si všetci vedomí čo si nám urobila a už nikdy nebudeš plnohodnotnou členkou ktorej by niekto mohol plne dôverovať. Táto jazva ti bude tvoj čin pripomínať do konca tvojich dní a aj keď tvoje telo zhnije a spojí sa so zemou či stane sa potravou, tvoja duša nenájde pokoja pretože si nechutne využila dôveru svojej vlastnej svorky a to ti nebeskí psi nikdy neodpustia. A teraz zmizni, keď ťa ešte raz niekto uvidí na území Nočnej svorky už to nebude len jazva." cvakne zubami bledej zničenej sučke rovno pred tvárou a tá sa okamžite pozviecha z kamenistej zeme a zuteká kade ľahši.
"Nevideli sme sa naposledy" počula ju ešte Linda zaškrípať zubami predtým ako jej biela srsť zmizla v hustom lese. No veľký význam v jej slovách nevidela keďže videla zdesenie v jej očiach cez úžasný preslov tretieho psa.
"Dobre..Omega, spomínala si že vieš s bylinkami?" začal urýchlene konať Charles zatiaľčo všetci ostatní zatiaľ ešte stále boli ohúrený tým čo sa práve stalo a tým čo tak veľavýznamne povedal.
"Á-Áno" zareagovala pohotovostne malá fenka.
"Výborne, zisti čo za 'medicínu' to Beta podala Alfovi a pokús sa ho zachrániť prosím"
Omega rozžiarene prikývne nadšená tým že chce konečne niekto využiť jej liečiteľské schopnosti a docupitá k čiernemu psovi ležiacemu na zemi.
"Rosalinda?" povie biely pes už menej majestátnym hlasom a dokníše sa k Linde.
Linda preglgne a vypne hruď, "Tretí p-pes-?"
"Charles," pousmeje sa huňatý pes, "pre teba Charles..vieš, mrzí ma ako som sa k tebe zachoval ja-"
"To nič, Bet-teda Aurelia, to mala vymyslené.." pozrie Linda do zeme, "konal si správne" usmeje sa a oblízne mu ucho.
"Ďakujem" zavrtí pes čapatým chvostom a radostne sa poberie späť na svoju dočasnú skalku aby dal svorke ďalšie pokyny.

"A keď vám náš Alfa rozdával nariadenia zatiahla si nás oboch za Omega dúpä!" vytriešťali očká malé psíky.
Členovia svorky obklopený okolo nich ešte väčšmi nastražili uši a zaujato načúvali ich príbehu.
"Áno! Presne tak!" prikývol Šmudla aby potvrdil slová svojej šteňacej kamarátky.
"A potom to prišlo..čakali sme že nás zase vytrestá za hranie alebi hluk v tábore.." zamrmle Mašlička, "ale nestalo sa tak, bola práveže..ako to povedať-"
"-prekvapivo milá!" doplní malú fenku Šmudla.
"Presne!" štekne sučka.
Medzi svorkou zhromaždenou v kruhu sa ozve namosúrené mrmlanie. "Ako do toho mohla zatiahnuť naše šteňatá?!" hovorili všetci no nikto z nich si neuvedomil to podstatné. Že aj oni tomu verili. Dobrovoľne verili svojej Bete ako ovečky. A tie nevinné šteniatka si to všetko odniesli.
"No dobre," odkašle si zrazu niekto. Z davu sa vynorí mohutný lovec, už známy ako Caesar, a postaví sa dopredu k šteňatám. Drobná Omega sa k nemu došuchce na kratučkých nožičkách. "Myslím že všetci dlžíte tímto statočným šteňatám ospravedlnenie. Za tie opovržlivé pohľady a tak." zagáni veľký pes na ostatných pričom skoro všetci zahanbene sklonia hlavy. "Hm? Tak bude to?" nadvihne obočie netrpezlivo.
Pomaly sa u šteniat vytvorí menší rad ospravedlňujúcich sa psov.
Linda sedela obďaleč pod svojim obľúbeným stromom. Ten príbeh totižto už počula. Pousmievala sa nad novoutvorenými iskričkami v očiach šteniat a spokojne plieskala bielym čapatým chvostom do zelenej trávy. Možno by konečne mohlo byť všetko tak ako by malo byť. Možno...
Rosalinda zastrihá mackovskými uškami a poobzerá sa po svojom okolí. Všetko vyzeralo opäť tak nenarušene-..huh? Lindou prudko myklo keď jej ružové oči zachytili v hustých stromoch obrys čiernej siluety. Čiernej brčkavej siluety. A hoci nechcela strašiť momentálne konečne pokojných členov, vtedy Linda pochopila že takto problémy ich svorky ani zďaleka nekončia.