Secrets in the Storms

Kapitola 14.

Sedela v tábore a škrípala zubami. Bola naštvaná čo pre ňu nebolo zvykom. Ona vždy všetko Kaiovi musela povedať a on jej zamlčí niečo takéto?! Spojenkyňa Aurelie a on si ju chce nasťahovať do svorky?! A odkiaľ sa vôbec poznajú? Pozná ju dlhšie ako Lindu? Ale veď..kamarátia sa už tak dlho. A odkedy je toto dôvod na to aby sa jej vyhýbal? Nerozumela tomu. To čo práve zistila jej len zasadilo do hlavy ešte väčšieho chrobáka.

Po chvíli do tábora dorazil aj Kai no Linda sa mu už nevtierala. Ba sa rozhodla že naňho ani nepozrie. Čo mu samozrejme prišlo čudné a tak k nej docupkal no Linda iba zaryto pozerala do zeme.
"Hej..um..Lin? Pozri-"
"Nie" zabrblala. "Neviem čo som ti spravila ale to že si teraz len tak zrazu prídeš sa porozprávať zatiaľčo ja som vždy chcela a ty si len mlčal ti nepomôže"
Kai zvesil uši a chvost, "fajn, fajn, poviem ti pravdu-"
"A vieš čo? Nemusíš" odfrkne si Rosalinda no vlastne ho len skúšala. Nech bol Kai v posledných dňoch aký bol, neodišiel by.
"Ale notak len ma vypočuj" použil presne ten zúfalý tón ako pri tej druhej fene... "volá sa Amira," povzdychne si, "poznáme sa už nejaký čas a-"
"a pomáha Aurelii? To mi cheš povedať, či?" nadvihla Linda obočie, chcela mu dokázať že je o krok pred ním.
"Tuším ťa Hunt predsalen niečo naučil" pouškrnul sa ryšiak no Linda mu to neopätovala tak radšej vrátil späť zúfalý šteňací výraz.
"Dobre a prečo si sa mi preto vyhýbal? Mám snáď na tom nejaký podiel viny?" stiahla uši, už si dlhšie nedokázala udržať naštvaný postoj.
"Nie ja len..vieš-Amira je dobrá fena, musel som uvažovať, nechcel som ti o tom dať vedieť pretože som vedel že kebyže sa dozvieš o jej minulosti s Aureliou tak-"
"Kai! Ona jej pomáhala, nechápeš? Skoro nám zabila Alfu..." kňučala Linda.
"Ja viem..ja viem ale Amira v tom je nevinne..skoro"
"Kai nechcem o tom už ani počuť, dobre? Nechaj fenu fenou a venuj sa svojej svorke ak je ti naše kamarátstvo aspoň trochu milé" nepovedala to výhražným tónom..skôr prosebným.
"Poď sem ty trdlo" Kai si ju privinul a začal jej oblizovať bielu hlávku. "veď vieš že by som ťa za nič nevymenil"
"Vieš aké scénare sa mi prehrávali v hlave? Toto mi už nerob.." zaskučala Rosa znovu a razom bolo odpustené, všetko čo potrebovala bola jeho blízkosť. Jej najlepší priateľ...

Ráno. A Kai bol zase preč. Ale tentokrát nie preč z tábora. Linda zdvihla hlavu z labiek a porozhliadala sa po oranžovom kožuchu. Bol tam. A hral sa so šteňatami. Rosalindu zahrialo pri srdci. Konečne by sa to mohlo znormálniť. Všetko. Zabudnú na Zeusa aj fenu Amiru a budú znova žiť ako svorka. No všetko sa to zdalo až prehnane idylické. Určite v tom bude nejaký háčik. Vždy keď si Linda už myslela že bude pokoj prišlo niečo nové. Určite to nebude inak. Aj keby si veľmi priala aby to takto zostalo čo najdlhšie.
No nemôže prepadávať takýmto myšlienkam hoci s tým musela rátať za každú cenu. Vstala na huňaté labky a pobrala sa k hrajúcej sa trojici.
"Rosalinda!" vyštekol malý psík, "Ideš sa pridať?" spýtal sa bez toho aby čo i len na chvíľu spustil pozornosť z ich hry.
"Ďakujem za ponuku Šmudla" uchechtla sa biela fenka a radšej sa posadila trochu obďaleč aby ju do ich hracej ruvačky omylom alebo naschvál nezapojili.
"Ty si ale suchárka" podpichne ju Kai s vyplazeným jazykom no ani on si nenechá len tak odradiť pozornosť od ich boja so šteňatami.
Rosalinda prevrátila ružovými očami, Kaiova poznámka s ňou nič neurobila a on to určite vedel. Bola na to zvyknutá a ešte ani raz ju jeho uštipačné
'urážky' nikdy nedonútili k hre. A tak iba sedela a s úsmevom ich pozorovala.
Hra skončila výhrou šteniat. Linda si úprimne ani nebola istá či dve malé psíky jej kamaráta premohli alebo ich on nechal zámerne vyhrať.
Šmudla a Mašlička nakoniec skolili Kaia na zem a víťazoslávne vypli malé hrude čím sa boj skončil 1:0 pre nich.
"Výborne krpci!" zajasal Kai keď z neho zliezli a on mohol vstať na všetky štyri. Šteniatka sa spokojne usadili po bokoch Lindy ktorá im na znak obdivu z ich víťazstva obom radostne oblízla hlávky.
"Ste veľmi šikovné"
"Um inak, Lin?"
Rosalinda prudko mykla hlavou k porazenému ryšiakovi. "Áno?"
"Môžem s tebou niečo prebrať? Samozrejme hneď po tom čo si s týmito dvoma dáme druhé kolo, potrebujem minimálne remízu" zaškeril sa na Mašličku a Šmudlu.
"Len aby to nebolo 2:0" rozštekali sa malé psíky.
"Oh, jasné, budem pod stromom" kývne Linda a vstane na odchod.
"Kde inde by som ťa asi tak našiel, však?" neodpustil si hrdzavý pes opäť.
Rosalinda len ľahostajne pokrútila hlavou a odcupkala pod svoj obľúbený stromec a zdiaľky pozorovala znova bijúcu sa trojicu.

Po chvíli keď videla že ich 'turnaj' je pravdepodobne u konca, oblapila sa chvostom, zdvihla hlavu z labiek a čakala na príchod Kaia. Premýšľala čo jej chce asi tak povedať. Úprimne sa celkom bála lebo to vyzeralo že sa jej idylka pokoja a kľudu a zcelenej svorky nakoniec predsalen dosť rýchlo skončí. Mohla si to pritiahnuť tými zlými myšlienkami? Ale hádam to nebude nič vážne...Náhodou Kai pôsobil celkom pokojne keď jej vravel že jej musí niečo povedať. Každým krokom ktorým sa k nej ryšavé a jedna biela laba približovali Rosalindu zužovali viac a viac. Až napokon naozaj došiel a sadol si pred ňu.
"Linda?"
"Mm?" zdvihla k nemu pohľad.
"Nebudem chodiť okolo horúcej kaše..ja..rád by som ťa zoznámil s Amirou a dokázal ti že nie je taká aká si o nej myslíš že je pretože pomáhala Aurelii"
Rosalinda vypleštila oči, krvi by sa v nej nedorezal. Tak on chce aby sa stretla so spriahankyňoi ich bývalej zradcovskej Bety?! To ju teda bude musieť pekne podplatiť aby na také niečo vôbec pristala. A navyše nemala žiadny záujem sa s ňou spoznať tak prečo to od nej Kai očakáva.
"V žiadnom prípade" povedala rozhodným hlasom a Kai stiahol ryšavé uši dozadu.