Secrets in the Storms

Kapitola 3.

"Nie, blbosť, neprichádza do úvahy.." zaskučí nervózne pochodujúca Linda.
"..ale čo keď-?" začne Kai.
"Nie," zasyčí Linda "určite nie"
Kai sa iba kyslo zatvári a neisto švihne ryšavým chvostom.
"Myslím že by si mala prestať toľko pochodovať lebo ti za chvíľku odpadnú labky-" ozve sa za dvoma psami sarkasticky.
Linda prestane kráčať dookola a otočí hlavu na člena svorky, "viem..viem, Hunt"
Hnedobiely pes s čiernou škvrnou na zadku sa uchechtne a posadí sa k dvojici priateľov, "Ste nervózni kvôli tomu čo sa stalo Alfe?" ani nepotreboval odpoveď a hneď pokračoval, "Nebojte, je to silný vodca, určite sa z toho dostane"
Fenka a pes si vymenia podráždené pohľady.
"Alebo je za tým niečo iné..?" vysoko postavený lovec sa na nich nedôverčivos zadíval.
"Nie-nie, nič-" rýchlo pokrúti hlavou biela sučka a jej oranžový kamarát na sucho prehltne.
"Idem-idem sa prejsť" Linda sa zhlboka nadýchne a pomaly sa vzdiali od dvoch psov. Ani si to nepripúšťaj!
Okríkne sa v hlave keď sa načape ako rozmýšľa nad obvynením šteniat. Linda mykne uchom keď započuje kvílivý zvuk. Otočí sa a nasmeruje si to k Omega dúpeťu odkiaľ pazvuk vychádza.
Linda okom nakukne do kamennej nory.
Malá strakatá fenka sa túlila k mohutnému sivočiernohnedému lovcovi ktorý ju pravdepodobne utešoval. Stalo sa niečo? Alebo je snáď Omega ešte stále smutná kvôli Alfovi? Je vôbec dovolené aby boli Omega a Lovec takto blízko?
Linda potrasie hlavou. Opäť ju premáhali myšlienky. Potrebovala rozptýlenie. Ihneď. Opatrne vycúvala z vchodu dúpeťa najnižšieho postavenia tak aby si nikto nevšimol že špehovala a rozcupitala sa preč. Teda, preč niekde do tábora samozrejme. Momentálne totiž hliadku nemala čo ju celkom mrzelo keďže by niečo čo by ju vytrhlo z všakovakých myšlienok určite privítala. Už to nezniesla. Včerajšia večerná konverzácia a 'priznanie' malých šteniat ju veľmi znepokojilo. Linda si povzdychne a zvalí sa do zelenej trávy kde už má síce vyležané miestečko pravdepodobne nejaký iný pes no momentálne je tam voľné a nikto nie je ani v okolí, hoci je svorka rozptýlená po celom tábore. Linda sa obtočí chvostom, položí si hlavu na predné laby a tichučko zakňučí. Ach bodaj by sa toto celé vôbec nestalo.

"HLIADKY" zavytie vytrhlo Rosalindu z ďalšieho prúdu myšlienok a tak otvorila oči. Nespala, len podriemovala. Vstane, ponaťahuje sa a vykluše k tretiemu psovi týčiacemu sa na skale ktorá mu nepatrí. Linda si stále nezvykla na odlišný hlas ktorý zvoláva jej svorku. Chýbal jej hlas ich vodcu. Hlas ich Alfy. Chrapľavý, mohutný, majestátny hlas čierneho psa. Čierneho psa otráveného jedovatými bobuľami. Čierneho psa ktorý už dva dni leží v jeho dúpeti a nikto z jeho svorky o ňom nemá žiadne informácie..nikto okrem-
"Linda?" nič. "Linda!" zase nič. "ROSALINDA!"
"Huh-Um.. Čo-Čože?" ani keby svetlá sučka zaspala. Vôbec nevnímala že už došla k ich dočasnému, zastupujúcemu vodcovi ktorý práve menoval úlohy.
"Tak vezmeš tú hliadku?" rovnako sfarbený pes akoby ju pohľadom svojich prenikavo modrých očí doslova prebodol.
"P-Prepáčte ja som asi nevnímala," zaskučí Linda a sklopí pohľad.
Na jej počudovanie si Tretí pes len povzdychne a ešte väčšmi sa vytýči na jeho 'dočasnej' skalke, "Svorka" prehovorí skoro rovnako mohutným hlasom ako ich teraz nemohúci Alfa. Linda k nemu zdvihne zvedavé ružovkasté oči tak ako aj ostatný členovia svorky.
Biely huňatý pes si odkašle, "viem že posledné dni boli pre našu skupinku veľmi namáhavé, dočasná strata nášho veliteľa nás všetkých veľmi zasiahla a som si plne vedomý že ste z toho nesvoji ale, prosím vás, snažte sa byť silný tak ako doteraz, snažte sa počúvať a plniť povinnosti tak ako najlepšie viete," pri týchto slovách sa Linda jemne začervenala keďže vedela že to bolo smerované na ňu "aby, keď sa náš Alfa zotaví a znovu nadobudne svoju silu mohol byť na svoju svorku pyšný že to bez neho takto obdivuhodne zvládla" chlpatý pes si oblizol biely pysk a následne zoskočil zo skaly.
Ešte stále mierne hanblivo červená Linda naňho prekvapene zažmurká a podíde o krok k nemu, "výborný preslov" zamrmle a pokorne sklopí zrak.
Tretí pes síce nič nepovie no na jeho zvyčajne diplomatickej tvári sa zjavia znaky spokojnosti, "takže, Rosa, čo povieš na to keby si išla teraz s Aurorou na hliadku?" švihne čapatým chvostom.
"Samozrejme!" štekne Linda a otočí sa smerom k zvyčajnej trase.

Celá hliadka išla v poriadku. Dve fenky medzi sebou príliš nerozprávali za čo bola Rosalinda ozaj vďačná, potrebovala ticho a zároveň niečo robiť a hliadkovanie jej vždy prospelo. Jednak mala chvíľu kľud od Kaiových zvyčajných potrieb rozprávať sa úplne o čomkoľvek a jednak nemusela len tak políhavať v tábore, premýšľať nad vecami na ktoré nemá odpovede a ešte k tomu byť aj neužitočná. A aspoň si trochu popreťahovala labky. Keď došli hliadkarky späť do tábora, Aurora podala Tretiemu psovi hlásenie a Linda sa odobrala do svojho dúpeťa. Len chvíľa kým nový vodca zvolá na večeru. Pomyslela si a striaslo ju. Nový vodca?! Nie, dočasný, dočasný. Sám to vo svojom prejave zdôraznil. Ale aj tak by ju zaujímalo čo sa deje s Alfou.
Po večeri sa väčšina psov odobralo oddychovať čo samozrejme neplatilo pre Lindu keďže pred ňou ako vždy pochodoval jej spoločník Kai zahĺbený do svojho dokonalého monológu, "Lenže pokiaľ by to aj bola pravda neznamenalo by to že už by mal byť Alfa dávno mŕtvy? Ak je to tak prečo sa s ním furt naťahuje? Veď to má tak jednoduché.. Keby som bol na takom mieste okamžite by som ho dorazil. Teda nie že by som niečo proti nemu mal ale iba kebyže, čisto teoreticky samozrejme. Inak nikdy v živote. Ale možno ho chce vidieť trpieť.. Oplatí sa to vôbec? Pochybujem. Len riskuje že sa na to čím skôr príde.." rozmýšľal nahlas," čo si o tom myslíš ty, Rosa?" obráti svoje veľké zelené oči k bledej sučke ležiacej na proti nemu s mierne privretými očami. Linda pomaly vstane, pohodí hlavou a nakrčí ňufák akoby bola nespokojná že musela opustiť pohodlie svojej starostlivo vyležanej trávy. Švihne huňatým chvostom, oblizne si pysky a jemne sa nakloní k ryšavému psovi upierajúcemu na ňu jeho spýtavý dychtivý pohľad a vzápätí mu šepne do ucha tak aby to nikto iný z tábora nemal šancu počuť, "Nerada to priznávam ale myslím že šteňatá majú pravdu..mali by sme to zistiť. Mali by sme špehovať Betu"