Secrets in the Storms

Kapitola 27.

"Auroraaa" ozvala sa Linda keď vkročila so hliadkarskeho dúpeťa.
Fenka znova spala.
"Aurora!" štekla jej pri uchu.
"Čo jeee" zamrnčala fenka a zdvihla hlavu z klbka.
"Vstávaj. Pôjdeš s Huntom, Caesarom a Matthewom na lov"
"Na lov?"
"Skrátka pôjdeš popredu a budeš čmuchať korisť" vysvetlila Linda.
"Prečo ja?" asi sa jej moc nechcelo...
"Lebo Kai a Sky sú už momentálne zamestnaní a Alfa potrebuje nás obe"
"Tak Alfa..môžeš za mňa poprosiť Emeralda a povedať mu že sa mi fakt nechce?" nadvihla obočie a pozrela jej hlboko do očí.
Linda zmeravela. EMERALDA?! Prosím?! Kto si takto vôbec dovolí volať Alfu?!
"Ale on povedal-"
"Ježiš fajn vydiskutujem si to s ním sama" odfrkla si Aurora, vstala a vybrala sa z dúpeťa. Nič viac, nič menej.
Rosalinda na sucho preglgla. Nechápala čo práve počula..no ale povedať Aurore plán a zobudiť ju splnila. Teraz aj ona vycupkala z dúpeťa a namierila si to k Mary a Olympovi.
"Tak čo ideme?" usmiala sa na nich.
Fena aj pes prikývli a vybrali sa do lesa. Stále vyzerali veľmi smutne. Linda by ich tak chcela rozveseliť..
Kráčala popredu. Uši vystreté a ňufák pripravený.
Mary a Olympus cupitali za ňou. Uši naopak sklopené a chvost medzi nohami. Ak budú takíto demotivovaní tento lov dobre nedopadne.
"Hej!" štekla Linda a trochu spomalila. "Čo ste takí skleslí?" asi dosť blbá otázka ale nejako začať musela.
Obaja lovci na ňu vrhli poľutovaniahodný pohľad.
"Ja viem, ja viem, nie je to vaša vina. Určite nie ste jediní sklamaní"
"Aj tak nás to mrzí" povzdychne si Olympus.
"Nebojte, budem sa vám snažiť pomôcť najlepšie ako dokážem a spoločne niečo nájdeme, uvidíte" usmeje sa.
"Ten tvoj optimizmus je nákazlivý" pousmiala sa aj sivá fenka ktorá kráčala popri svojom kamošovi.
"To je dobre" Linda spokojne vyplazila jazyk a pridala do kroku.
Keď sa po chvíli znovu obzrela obaja lovci už mali ušká hore a chvosty síce nie ešte úplne vztýčené ale už aspoň nie stiahnuté medzi nohami.
Linda radostne zavrtela chvostom, otočila hlavu dopredu, zdvihla ňufák k oblohe a nasala pachy. V nose ju niečo zašteklilo. Niečo príjemné..otvorila papuľu a na jazyku cítila lahodnú sladučkú chuť.
"Laň! Mladá!" výhrkne a obaja lovci okamžite zbystria.
"Výborne, aj ja to cítim!" vyplazila radostne jazyk Mary.
Olympus konečne dovysoka zdvihol chvost a nadšene ním zavrtel.
"Ideme!" Rosalinda sa rozbehla za pachom ktorý každým krokom silnel. Bežala s otvorenou papuľou, jazyk jej vial vo vzduchu. Cítila tú voňu. Cítila jej chuť. Až začala slintať. Nepochybovala že Mary a Olympus tú chuť cítia tiež.
Neskôr prudko zabrzdila. Pred ňou sa zračila menšia čistinka posypaná popadanými lístkami zo stromov ktoré ju obklopovali. A presne v strede stála menšia, mladá a pravdepodobne zatúlaná srnka.
Linda sa skrčila a oblízla si pysky. Mala extrémnu chuť po nej skočiť no vedela že to už je práca pre jej dvoch spoločníkov. S jej šikovnosťou a skúsenosťami s lovom by sa jej sladká korisť určite vyšmykla. Dvaja mladí lovci sa skrčili, vycerili tesáky a pomaly sa plížili ku koristi. Linda ich zaujato a napäto pozorovala..a pritom si všimla niečo mihnúť sa v lese. Medzi stromami. Bolo to tmavé.
Z druhej strany čistiny vyšiel pes a plazil sa rovno k ICH vyhliadnutému terču!
Linda zakňučala, toto nedopadne dobre.
"Pst! Olympus! Mary" zaskučala.
"Ticho, musíme sa sústrediť" prskol Olympus.
"Tam! Na druhej strane!" sykla Linda.
Olympus a Mary zdvihi hlavy a všimli si protiidúceho psa. Mary prekvapene vyštekla.
Laň to samozrejme počula, zdvihla hlavu, poobzerala sa a rozbehla sa najrýchlejšie ako mohla.
Čierna psica ktorá im pokazila lov vybehla za ňou no napokon to vzdala. Nezareagovala dosť rýchlo.
"No super!" zaškrípal Olympus sklamane zubami.
Linda vyšla zo svojho úkrytu a priklusala k dvom členom z jej svorky. Spoznala fenu na druhej strane čistiny. Amira!
Mary a Olympus na Amiru vycerili zuby.
"Čo robíš na našom území! Vyplašila si korisť" zachrčali.
"Ja? To táto pudlica ju vystrašila svojim štekotom!" prskla Amira.
"Pudlica?!" Mary urazene nakrčila nos, "ja som Mudi ty pouličný guľáš"
"No prosím?!" ohrnula Amira pysky.
"Čo si to dovoľuješ loviť na našom území!?" napol svaly Olympus a ochranársky sa postavil pred svoju kučeravú kamarátku.
Linda to všetko so stiahnutými ušami sledovala.
"Odkiaľ máte že je vaše?"
"A nemáš snáď čuch! Všetko je tu označkované!" argumentoval Olympus.
"No vy ste mi teda podarená svorka" to posledné slovo vyslovila veľmi posmešným tónom, "mohli by ste sa vedieť podeliť, niektorí narozdiel od vás musia na to aby sa najedli vynaložiť aj nejaké úsilie pretože nemajú desiatich ďalších lovcov za zadkom" odfrkla si fenka.
"Nemáš žiadne právo loviť NAŠU korisť!" namietla Mary.
"Dosť! Olympus, Mary, poďme, takto nič neulovíme.. musíme nájsť iný pach" snažila sa to ukončiť Linda.
"Ulovili by sme nebyť tejto votrelkyne!" prskol Olympus.
"Poďte, potom to povieme Alfe"
Amira na Lindu ublížene a nahnevane pozrela. Budú si kvit. Ona to povie Alfe a Amira Kaiovi. Žiadnej z nich to nebude príjemné.
"Náš Alfa ťa roztrhá! Prac sa a opováž sa ešte niekedy čo i len ukázať v blízkosti nášho revíru!" Olympus cvakol zubami do prázdna.
Mary na ňu naposledy zavrčala.
Čakali že fenka odíde no Amira tam len ďalej tvrdohlavo stála.
Linda sa opatrne zahryzla Mary do brčkavého chvosta a ťahala ju preč od čistiny. Olympus ich vrčiac nasledoval.