Dragon Blood

Kapitola 119

Sorry not sorry

Ranné ticho preťalo vytie vojnových rohov. Ozývali sa z každého smeru, každého kúta. Planina sa pomaly zobúdzala.

Čierny mrak na západnom obzore sa dal do pohybu. A v ňom skryté vojsko vykročilo vpred. Tisíce malých škvŕn, takmer nebadateľné.

Do vzduchu vyletel drak a zareval. Za ním nasledovali ďalší.

Už sa to začalo.

Petrovi sa zježili všetky chlpy na tele. Ani to že už prežil dve bitky mu nepomáhalo. Táto bude iná. Ťažšia, horšia, fatálnejšia. Ak dnes prehrajú, už nikdy sa im nepodarí zotaviť sa z toho. Svet bude patriť Tewemu, snehu a mrázu.

Musí sa im to podariť. Iná možnosť neprichádzala do úvahy.

Mali na svojej strane všetkých ostatných Večných. To muselo niečo znamenať. To muselo spraviť ten zásadný rozdiel.

Ale čo ak nie? Čo ak im predsa len prísahy nedovolia akokoľvek pomôcť? Dokážu vyhrať aj bez nich?

Brnenie ho sťahovalo k zemi. Nezáležalo z ako ľahkého materiálu bolo vyrobené. Mal na sebe zavesenú celú horu kamenia. Každý krok z neho vysával energiu.

Toto nedokáže! Nie je na to pripravený! Nikdy na to nebude pripravený.

Napriek tomu sa vytiahol na Zanov chrbát a vystrel sa. Snažil sa pôsobiť odhodlane a odvážne. Kvôli svojim ľuďom. Všetkým čo stáli za ním, kŕčovito zvierali svoje zbrane a snažili samých seba presvedčiť že sa netrasú hrôzou. Potrebovali vidieť že aspoň ich veliteľ má chladnú hlavu.

Porážka mysle je porážkou na bojisku. Nemohol ich nechať vzdať sa ešte predtým než sa začal boj. Nemohol ich nechať umrieť mysliac si že nič nedosiahli.

Väčšina z nich dnes umrie. A možno aj on. S veľkou pravdepodobnosťou aj on.

Ale kvôli nim bude predstierať že sa Smrti nebojí.

Vzhliadol hore, kde na mestských hradbách boli postavené mnohofarebné stany. Okolo každého stála desiatka vojakov a aspoň dvaja mágovia. Ewann bol v jednom z tých stanov. Mal aj on rovnakú hrôzu, rovnaký pocit beznádeje ako Peter, aj keď vedel že sa do boja nemusí zapájať?

Pravdepodobne sa bál ešte viac. Peter mohol aspoň umrieť v boji. Ewann tam musel sedieť a dúfať v najlepšie. Dúfať že sa ostatným podarí udržať boj preč od neho. Prečo od mesta a všetkých ľudí čo v ňom žijú.

Aj kvôli nemu sa musí snažiť dokázať čo najviac.

Oddiel pred ním sa dal do pohybu.

Zan švihol chvostom a pohol sa tiež. Jeho bojovníci nasledovali.

Peter udržiaval svoj pohľad ukotvený pred seba. S každým krokom boli bližšie a bližšie.

Bližšie k boju. Ku krviprelievaniu a smrti.

Zem pod Zanovými kopytami sa zmenila z udupanej zmrznutej hliny na zvyšky polámanej trávy a rozrytý sneh.

Slnko sa pomaly zdvíhalo nad obzor a zalievalo ich zlatistým svetlom.

Lesknúce sa brnenia a zbrane ho oslepovali. Pálili ho oči až nevidel vôbec nič.

Vlajky sa trepotali vo vetre, každá z nich ako práskanie biča.

Panika si kúsala cestu cez jeho obranu. škriabala ho po celom tele, zarývala sa do hĺbky jeho mysle.

Toto nedokáže! Rúti sa rovno do neznáma, na svoju vlastnú smrť.