Dragon Blood

Kapitola 115

Ráno Hesiar zobudili zvony. Nad západným obzorom lietali draky. A pod nimi sa rozprestierala armáda, kam až oko dohliadlo. V slabom rannom svetle ich naleštené brnenia priam svietili.

,,Ako sa sem dostali tak rýchlo a bez varovania?" nechápal Peter.

,,Keď máš Auroru a tisícky skúsených mágov, teleportovať jednu armádu prestáva byť problémom," povedal Karax.

,,Ale ako? Prečo nám neprišlo varovanie?"

,,Možno sme ho prehliadli. Možno ho Aurora nemala čas dať. kto vie. to už sa teraz nedozvieme. Musíme sa urýchlene pripraviť. Všetky naše plány treba zosekať tak aby sme to stihli do ich útoku. Dúfam že si ešte počkajú a nezaútočia hneď. ALe to si nemyslím. Všetci tí mágovia, vrátane Aurory, potrebujú načerpať nové sily a bez nich útok proste nebudú riskovať, hlavne nie po tom čo mali možnosť vidieť naše sily," vysvetlil.

,,Len dúfam že máš pravdu, inak máme poriadny prúser," zamračene pozoroval drakov.

,,Videl si tú armádu? máme poriadny prúser tak či tak. Ale vedeli sme, že to jedného dňa príde. Tak to máme tu."

Zrazu sa všetky tie mesiace zdali, ako by prešli strašne rýchlo. Ako by vôbec nič nestihol urobiť. Teraz, tvárou v tvár nepriateľovi začal pochybovať či naozaj spravil všetko čo sa dalo.

,,Prestaň s tým."

,,S čím?"

,,Viem nad čím uvažuješ. Prestaň. Prestaň sa podceňovať a pochybovať o sebe."

,,Tak sa rozhodni! Raz hovoríš veci ako toto, a potom mi začneš vyčítať že som hlúpe nezodpovedné decko!"

,,Hovorím ti len to, čo v daný moment potrebuješ počuť. To je dôvod prečo sme sa s Aurorou veľmi dlho nemali radi. Navyše, ty nie si hlúpy. Ak by si bol, nikdy by sme sa nedostali až sem. Problém je, že ten tvoj rozum občas zabúdaš používať a je iba otázkou času kedy sa ti to poriadne vypomstí."

,,Som si istý že tých dôvodov bolo viacej. To však nič nemení na našej situácii. Stále netuším čo robiť."

,,Vidíš to? Niekto sa približuje k mestu."

,,Že by posol?"

,,Tak vidíš, tu máš svoju odpoveď! Najprv musíme vedieť čo chystá náš nepriateľ, aby sme mohli rozhodnúť čo spravíme my."

Poslovi trvalo značný čas než sa dostal až k hradu. Odmietal svoju správu zdeliť komukoľvek inému ako kráľovi. Šikovné. Takto sa mohol prejsť po meste a mať priamy pohľad na ich situáciu. Nikto mu v tom nemohol zabrániť, ani mu nijak ublížiť.

Kráľ naňho čakal v trónnej sále spolu s každým významným človekom, ktorému sa tam podarilo dostať.

Na jeho prekvapenie, posol vyzeral byť človekom. Mal na sebe jazdecké oblečenie a žiadne brnenie. Mohol mať tak tridsať. Buď to bol nejaký krutý vtip a chceli aby mu ublížili, alebo si bol Tewe istý že mu neublížia.

,,Hovor," prikázal mu kráľ znudene.

,,Prichádzam so správou od mocného Večného zimy, Teweho. Môj pán bol tak štedrý, že vám dal celý deň času. Ak do zajtrajšieho východu slnka nekapitulujete a nepridáte sa dobrovoľne k Zimnej Ríši, jeho Večnosť po boku s kráľovnou Aurorou vás budú nútení presvedčiť silou."

,,To je všetko?" spýtal sa kráľ.

,,Áno," posol prikývol.

,,V tom prípade odkáž svojmu pánovi, že Daevon sa neklania nikomu s preradnou mágiou v krvi."