Dragon Blood

Kapitola 111

Dva týždne príprav a aj tak to vyzeralo ako by sa nič nepohlo. Nevedel koľko mu zostáva času, ale týmto tempom to vyzeralo žalostne málo.

Rozozneli sa zvony.

Vytrhlo ho to z premýšľania.

,,Čo to znamená?" spýtal sa Karax.

,,Útok? Myslel som si že s dolapením tých dvoch dráčat to skončilo!"

Vyhliadol z okna. Nevidel nič podozrivé. To však nič neznamenalo.

,,Tak zjavne nie."

Na nádvorí sa zhromažďovali ľudia. Pobehovali na svoje stanovisko a pripravovali si zbrane.

Peter vyšiel na vrch hradieb a obzeral sa po zdroji toho poplachu. Najprv ho počul než ho videl. Zalial ho studený pot.

K Hesiaru sa s hlasným revom rútil svetlosivý drak. Bol väčší ako on a tá dračica dokopy, to videl aj na takúto diaľku.

Pristavovali sa pri ňom vojaci a čakali od neho nejaké povzbudenie. Ale žiadne neprichádzalo. Toto bolo nad jeho sily.

Potom sa vedľa neho oprel o zasnežený múr Karax. Vynadal si do idiotov, že naňho zabudol.

,,Čo navrhuješ?" spýtal sa ho.

,,Nezapájaj sa do boja. Iba lietaj v najmenšej možnej forme nad mestom a postaraj sa o to aby sme nič nepodpálili. Draka nechaj na mňa."

Prikývol. ,,Ale nezabíjaj ho. Najprv zisti čo chce a či sa ho môžeme zbaviť aj bez zbytočného násilia."

Karax nadvihol obočie a jeho jazva sa zvláštne natiahla.

,,Prečo si ešte tu?" zavrčal.

Karax vyliezol na zábradlie hradieb a pozrel sa na zráz pod nimi. ,,To by malo stačiť," povedal a skočil.

Ponad hradby a vysoko nad hrad vyletel obrovský, čierno-červený drak.

Vojaci vykríkli, niekoľko z nich dokonca spadlo.

Peter zízal na draka. Zabudol aký veľký v skutočnosti je. Bol tri krát väčší ako ten drak čo sa blížil k mestu.

Karax provokatívne zareval. Celé mesto sa zatriaslo, ako by sa práve ocitli v strede burácajúcej búrky.

Drak sa zastavil a premeriaval si ho. Potom tiež zareval. Už bol takmer nad mestom.

Peter sa premenil a vyletel nad mesto. Snažil sa lietať nízko nad budovami, aby si ho sivý drak nevšimol. Nebola to ľahká úloha, keďže jeho čierne šupiny nad zasneženými strechami priam svietili.

Karax preletel nad ním. Jeho mohutné krídla vytvorili vlnu vetra ktorá Petrom hodila do strany.

Zavrčal. Tak toto bude ešte zaujímavé.

Drak sa dostal nad Karaxa a zaškeril sa, keďže bol vo výhode. Karax sa ohnal hlavou a rohmi mu vrazil do brucha a odsotil ho na stranu.

Drak vychrlil oheň. Karax mu to opätoval a drak sa stratil v mohutnom žeravom oblaku.

Peter sa snažil držať s nimi tempo, čo s jeho malými krídlam nebolo jednoduché.

Drak si ho všimol a spustil sa dolu. Peter od neho kľučkoval preč. Drak vychrlil oheň a Peter mal čo robiť aby to odklonil od budov. Našťastie sa nič nezapálilo. Zatiaľ.

,,Vzdaj sa!" zakričal na draka.

,,Nikdy!" ozval sa mužský hlas.

Karax doňho z boku narazil a vytlačil ho až na planinu pred mestom. Tam ním vrhol o zem a vychrlil ďalšiu salvu ohňa.