Dragon Blood

Kapitola 63

O dva roky neskôr

Peter sa plížil tmavou budovou. Dúfal že bude mať dosť šťastia a ich plán vyjde.

Mal pred sebou ešte dve chodby.

Opatrne nazrel cez roh.

V strede chodby videl obrys strážcu. V tlmenom svetle nevedel rozoznať viac než to, že je to nižší muž.

Rýchlym pohybom vytiahol dýku a modlil sa aby ju nemusel použiť.

Jeho práca sa nezaobišla bez mŕtvych, ale pokiaľ sa mohol zabíjaniu vyhnúť, s radosťou toho využil.

Na konci chodby boli zamknuté dvere a presne tam sa potreboval dostať.

Lenže ako mal prejsť okolo toho strážnika?

Na chodbe bolo presne nula miest kam by sa mohol skryť.

A aj keby, nepozorovane sa z nich dostať až k veľmi dobre viditeľným dverám bolo takmer nemožné.

Jedine že...

Jedine že by sa stal neviditeľným, ale také niečo poriadne nedokázal. Navyše stále by musel tie dvere otvoriť, a každý idiot by si všimol keď sa len tak otvoria zamknuté dvere.

Bola tu však ešte jedna možnosť a tá už bola viacej v jeho schopnostiach.

Nachádzal sa na križovatke troch chodieb. Potreboval odbočiť doprava.

Tá ľavá bola pre strážnika veľmi dobre viditeľná. Čokoľvek by sa na nej pohlo, videl by to. Na jej konci sa však nachádzali schody do veže.

Ak by sa skryl na svojej chodbe a spravil nejaký hluk na chodbe naľavo, mohol by odlákať strážnika na dosť dlhý čas aby stihol prebehnúť k dverám, odomknúť ich a skryť sa vnútri.

Ako sa však nepozorovane dostať naspäť von, to už bude väčší oriešok.

Keď už sa však dostal až sem, nenechá sa niečím len tak zastaviť.

Ak zlyhá, mnoho ľudí by mohlo trpieť hladom.

Navyše Jarin by ho tým provokoval ešte dlho potom čo by na to všetci ostatní zabudli.

Jarin rád zneužil akéhokoľvek dôvodu Petra provokovať.

Vytvoril ilúziu človeka v chodbe naľavo a nechal ju prejsť pár krokov. Potom zhodil malú vázu aby upútal strážnikovu pozornosť.

Fungovalo to.

,,Hej!" zakričal strážnik a rozbehol sa za neznámym.

Peter nechal svoju ilúziu rozbehnúť sa po chodbe a potom hore po schodoch. Tam ju samozrejme nechal rozplynúť sa.

Kým si strážnik uvedomí že nemá koho naháňať, Peter už bude dávno vnútri miestnosti. Možno sa dokonca aj stihne dostať von.

Strážnik už bol takmer pri schodoch.

Peter sa odvážil opustiť svoj úkryt a nehlučne prebehol k dverám. Mágiou ich prehľadal, či neboli zabezpečené.

Neboli.

Uškrnul sa sám pre seba a nechal zámok cvaknúť.

Rýchlo vkĺzol dovnútra a dvere za sebou hneď aj zavrel.

Ocitol sa v pracovni majiteľa sídla. V strede stál úhľadne uprataný stôl. Bola na ňom iba nádoba s atramentom a pero. Na stenách vyselo zopár obrazov, ale nič zaujímavé.

To po čo prišiel sa muselo nachádzať na jednej z políc v knižnici. Alebo v zásuvkách stolov.

Upratanosť tejto miestnosti ho prekvapila. Sťažila mu hľadanie.