Dragon Blood

Kapitola 48

Aurora sa z nejakého dôvodu zobudila. V izbe bola ešte stále tma. Ale čo ju zobudilo?

Nejaký zvuk, ale nebola si istá či bol skutočný, alebo súčasť sna.

Teraz bolo ticho. Jediný zvuk bol pokojný dych jej stráže.

Ale prečo je tak blízko? Toto neznelo ako spoza dverí.

Tvárila sa, že spí ďalej, ale pootvorila jedno oko.

Pri rohu postele videla tmavú siluetu. Útla postava vyzerala ako chlapčenská, ale nebola si plne istá.

Nebol to nikto koho poznala. Peter bol vyšší a trochu mohutnejší a nikto iný nemal dôvod vplížiť do jej izby v strede noci.

Neznámi sa pohol a v jeho ruke sa zaleskla oceľ.

Aurora od zlosti stuhla. Ako sa niekto opovažuje skúšať napadnúť ju počas spánku?! Jej krv zovrela a sťažovala jej predstieranie spánku.

Chcela ho na mieste roztrhať na kusy, upiecť a nakŕmiť ním Nethu.

Ale to by sa nikdy nedozvedela kto a prečo si želá jej smrť.

Chovala hlboko zakorenenú nenávisť k tomuto typu vrahov, čo sú natoľko zbabelí že zabijú svoju obeť v spánku.

Celou silou sa snažila zatlačiť spomienku čo sa jej tlačila do mysle.

Nepodarilo sa jej to a ona sa znova cítila ako pokrytá chladnou krvou svojho manžela.

Vtedy tomu nebola schopná zabrániť.

Tento raz to skončí inak.

Vrah sa napriahol aby ju bodol.

Aurora otvorila aj druhé oko a videla ako sa k nej blíži čepeľ.

Zdrapila ho za zápästie a odsotila od seba.

Vrah sykol a znovu sa na ňu vrhol.

Aurora sa rýchlo vymotala spod prikrývok a zasvietila lampu za sebou.

Vraha svetlo udrelo do očí a zapotácal sa.

Aurora mu rýchlo vyrazila dýku z ruky. Zbraň sa odrazila od steny na druhej strane miestnosti.

Vrah bol oveľa mladší než očakávala. Jednou rukou si zatienil oči a druhou vytiahol záložnú zbraň.

Aurora nečakala kým na ňu znova zaútočí.

,,Karax!!" zakričala a dúfala že príde skôr ako sa prestane ovládať.

Vrah sa zaškeril nad jej volaním o pomoc. Potešený myšlienkou že on má zbraň a ona nie, znova zaútočil.

Dýka tesne minula jej rameno. Na to však čakala a chytila jeho ruku.

Snažil sa ňou mykať a zasiahnuť ju. Jej zovretie však nepovolilo.

Chcel ju kopnúť, čo mu však zmarila vykrútením ruky.

Od bolesti zavyl a sťahovalo ho to k zemi.

Počula prasknutie, keď tenšia z kostí nevydržala nápor jej mágiou podporovanej sily. Bola zvedavá, čo si teraz počne bez dominantnej ruky.

Zvinul sa na zemi a do očí mu vyhŕkli slzy.

Zhnusil sa jej. Premohla ho za menej ako minútu. Ako si mohol myslieť, že ju zabije?!

Nenávisť a zlosť začínali prevládať.

Kopla ho do brucha a zasmiala sa, keď sa pred ňou ešte viac zvynul.

Nedala mu čas na oddych, chytila ho za krk a zdvihla do výšky. Pozrela sa mu do očí.