Dragon Blood

Kapitola 73

Peter mal pocit že mu čoskoro exploduje hlava. Čo sa okolo neho deje vnímal už iba okrajovo. Neutíchajúca hádka iba naberala na intenzite. Hlavnou témou bola samozrejme Aurora, ale čo sa riešilo momentálne nemal potuchy.

Prekryl si uši rukami a dúfal že to pomôže. Nepomohlo.

Pocítil dotyk na ruke. Prudko otočil hlavou a videnie sa mu rozmazalo. Zaostril a stretol sa s Cierriným spýtavým pohľadom.

,,Si v poriadku?" spýtala sa a nepúšťala jeho ruku.

Pomaly prikývol.

Cierra z neho nespúšťala pohľad. Už už sa k nemu natiahla, no potom si to rozmyslela.

S Cierrou sa za posledné týždne takmer vôbec nevídali. Iba na týchto stretnutiach.

Jarin doňho drgol. ,,Dávaj pozor!"

,,Kráľovná musí zomrieť!" vykríkol ktosi.

Všetko sa zaostrilo a prestalo krútiť. Bolesť hlavy zmizla. Zaryl oči do človeka čo to povedal.

,,Nie!" zavrčal bez rozmyslu.

Všetci sa naňho otočili. Dokonca aj Cierra pozerala s otvorenými ústami.

,,Kto iný ako naše princiatko by chcel tú mrchu ušetriť," prevrátil očami Niraz.

Musel uznať že predstava zabíjania Aurory sa mu nepáčila. Akokoľvek hnusné veci robila, smrť si nezaslúžila. Možno stále dúfal že v nej zostal aspoň kúsok dobra.

,,Nie je to riešenie. Všetko to iba zhorší."

,,Zhorší? Zbavíme sa jej tyranického režimu. Nie je to to čo si chcel?" Cierra naňho pozerala so zmesou prekvapenia a zhrozenia.

,,A hneď za ním nastúpi niekto ešte horší."

,,Tá mrcha nás uvrhla do tejto zimy. Keď ju zabijeme, zima umrie s ňou!" vyhlásil Niraz a ostatní súhlasne zajasali.

Z ich nevedomosti sa takmer rozosmial.
,,Vy naozaj veríte že je to jej práca?! Na toto ani ona nestačí. Aurora je jediná kto tú zimu dokáže zvrátiť. Jej smrťou tu akurát zostane navždy a Tewe bude mať úplne voľnú cestu!"

,,Tewe?! Veríš na rozprávky! Veční zaliezli do svojich brlohov a na nás kašlú," vyprskol do smiechu Niraz.

,,Ty nevidíš dôkaz keď ho máš pred sebou?!" zavrčal a zovrel rukoväť svojho meča.

,,Ten chlapec má pravdu," povedal za ním hlas ktorý bol neznámy a povedomý zároveň. Pocítil ako sa niekto oprel rukou o opierku jeho stoličky a padol cez neho tmavý tieň.

Väčšina okamžite vytiahla zbrane.

Muž za ním sa zasmial. ,,Toto nebude potrebné."

Odvážil sa pomaly obzrieť.

Najprv uvidel bledú ruku s množstvom prsteňov a vyšívaný lem rukávu. Pokračoval pohľadom vyššie až jeho hlave. Muž sa naňho díval čiernymi očami a provokatívne sa usmieval. Krátke čierne vlasy mal uhladené a okolo nich mu poletovali tiene ako koruna.

Yfdar.

Boh Zla naňho žmurkol. ,,Ako sa má môj drahý prasynovec?"

Podvedome sa prikrčil.

Yfdar sa len zasmial a kráčal k vrchu stola. Hroty zbraní ho nasledovali.

,,Môžte to už odložiť? Aj tak byvám to nepomohlo a ak by som vás chcel zabiť, už by ste boli mŕtvi."