Dragon Blood

Kapitola 103

Dvere na jeho izbe sa s rachotom otvorili.

Peter sa prudko posadil a chystal sa brániť proti útoku.

,,Meškáš do školy," oznámil mu hlas z dverí.

O dvere sa opieral tmavovlasý mladík a mračil sa. Pod jeho čiernymi očami sa črtali tmavé kruhy.

Peter pár krát zažmurkal. ,,Školy?"

,,Snáď si si nemyslel že sa vykrútiš zo svojich povinností? Tvojej starej triede zostávajú posledné dva týždne do ukončenia výcviku. A ty ho s nimi dokončíš," oznámil mu Ghal.

,,To je nejaká otcova pomsta?" spýtal sa s povzdychom.

,,Možno."

Zvalil sa naspäť. No už len to tak. Mal dôležitejšie veci na práci.

,,Prečo tam ešte stále stojíš?" spýtal sa po chvíli.

,,Chcem sa uistiť že tam naozaj pôjdeš."

,,Ale no ták. Za koho ma máš?"

,,No to práve neviem. Môj mladší brat je preč a na jeho mieste si tu ty."

Otrávene vstal a natiahol sa. Celé telo ho bolelo a stále bol z tej cesty vyčerpaný. ,,No tak teda poďme."

Nasledoval ho dolu schodmi. Peter odbočil ku kuchyni ale Ghal ho potiahol naspäť.

,,Hej! A čo jedlo?" sťažoval sa.

,,Na to nemáš čas. Nemáš toľko vyspávať a stíhal by si sa najesť!"

Prižmúril oči. Tak toto nie!

Z kuchyne sa ozval výkrik a potom sa otvorili dvere a priletel k nemu kus chleba a syra. Chytil ich do ruky a zahryzol sa, pokračujúc v ceste von.

Ghal vytreštil oči. ,,Mágia!"

,,Samozrejme. Čo iné by to bolo?"

Vonku sa Zan premenil na koňa. To si vyslúžilo ďalší vyľakaný pohľad.

,,Toto je šialenstvo!" zamrmlal Ghal a nasadol na svojho hnedáka.

,,A to si ešte nič nevidel. Ak ťa udivuje toto, čo by si robil ak by som sa premenil na draka?"

Ghal stuhol hrôzou. ,,Ty..."

Škodoradostne sa uškrnul. ,,Samozrejme že to teraz nespravím. Ale čo je? Vedel si že som drak, alebo nie?"

,,Vedel, ale... To je jedno," uhýbal mu pohľadom.

Kráčali poloprázdnou ulicou. Ghalov kôň nervózne fŕkal a snažil sa dostať od Zana preč. Zan ho v tom ešte podporoval.

,,Takže si to s tou školou myslel vážne," povzdychol si Peter. Už aj zabudol že nejaká škola existuje.

,,Samozrejme," Ghal sa narovnal a pozeral pred seba.

,,Môžem mu utiecť ak chceš. Nemá šancu nás tam prinútiť ísť," navrhol Zan.

,,Nie!" vyštekol nahlas.

Ghal poskočil. ,,Čo?"

,,Ale nič."

,,Čo bolo to slovo?" dožadoval sa Ghal.

,,To patrilo Zanovi, nie tebe. Zas mal jeden zo svojich nápadov.

Ghal sa na Zana pozrel. Zan zdvihol hlavu a pohľad mu opätoval.

,,Zvláštne zviera," poznamenal.

Zan stiahol uši dozadu, vyceril zuby a chňapol po ňom. Ghal sa s vytreštenými očami stiahol čo najďalej.