Dragon Blood

Kapitola 67

Neskôr v to isté predpoludnie mu prišla ďalšia správa od Cierry.

"11:00 na pláži napravo od prístavu. Nemeškaj."

Celá Cierra. Neodolala príležitosti rozkazovať mu, ale čo konkrétne sa bude diať zmieniť zabudla.

Povzdychol si. To znamenalo že mal dvadsať minút na to aby sa tam dostal. Lenže kam? Tiež mohla byť konkrétnejšia. Pláž bola dlhá, široká a plná rôzne veľkých jaskýň.

Rozmýšlal či má o tom Jarinovi povedať, alebo ísť radšej sám.

To že Jarin má dnes službu na trhu bola len výhovorka prečo mu o tom ani nepovedať. V skutočnosti zniesť naraz Cierru aj Jarina.

Takže bolo rozhodnuté. Proste sa bez vysvetlenia vzdialil. Tak či tak si mohol robiť čo chcel a nebolo jeho povinnosťou pýtať si od Jarina povolenie na každý krok.

To zvykla vyžadovať Aurora a pri pomyslení na to ho striaslo.

Nikomu nedovolí manipulovať ním tak ako to robila Aurora.

Chôdzou a behom by sa tam dostal akurát včas. Preferoval však pohybovať sa po meste na Zanovi. Ľudia mali tendenciu bežiacemu koňovi z cesty uhýbať, nie ho zastavovať kvôli banalitám.

Občas mu chýbalo ako ho ľudia v Hesiari ignorovali. Veľmi rýchlo prišiel na to že ignorácia má oveľa viac výhod než by sa mohlo zdať.

Teraz nemohol robiť nič iné ako prichádzať na triky ako sa neželanej pozornosti vyhýbať. Zo začiatku ho to tešilo, a to ho teraz iritovalo ešte viac.

Stiahol si kapucňu do tváre, prehodil plášť cez oblečenie a dúfal že ho to aspoň trochu schová.

Mala Aurora podobné problémy, alebo sa jej ľudia vyhýbali? Želal jej oboje.

***

Dorazil na okraj pláže pár minút predčasne, ale Cierru nikde nevidel. Dokonca ani jej stopy v piesku a nevedel o tom, že by dokázala lietať. Takže tu ešte nebola.

Takže čo teraz? Počká tu na ňu, všetkým na očiach, alebo pôjde ďalej?

Na rozhodnutie však nemal čas, pretože Zan sa rozbehol smerom preč od mesta.

,,Čo je?!" zakričal proti vetru.

Potom si však všimol rozmazanú siluetu Cierrinho vlka pri útese.

Zan zahol za útes a vbehol za vlkom do najbližšej jaskyne. Musel spomaliť, lebo piesok tu bol plný veľkých kameňov.Zraniť si nohu na niečom takom nebolo v nikoho záujme.

,,Čakala som že budeš nenápadnejší," povedala Cierra len čo zoskočil na zem vedľa nej.

,,Čakal som že dáš presnejšie inštrukcie," vrátil jej to s rovnakou dávkou uštipačnosti. ,,Tak na čo nové si prišla?"

,,To nie ja," mykla hlavou smerom do vnútra jaskyne.

Až teraz si všimol ženu za ňou. Bola od Cierry vyššia a o niečo staršia, aj keď to bolo ťažko odhadnúť. Bola oblečená v dlhom kabáte spod ktorého jej vyčnieval tenký chvost s hrivou na konci. Jej rysy tváre neboli ničím nápadné, až na pár pierok vyrastajúcich jej z uší.

Nepochybne bola jednou z Cierriných špehov.

Peter prevrátil očami. ,,Tak na čo ste prišli?" opravil sa.

,,Poď," povedala žena prekvapivo jemným hlasom.

Kráčali do vnútra jaskyne. Začínal sa cítiť nepríjemne. Obe ženy sa občas obzreli a vrhli naňho zvláštny pohľad.