Dragon Blood

Kapitola 45

Aurora prižmúrila oči, keď sa jej do nich zarezalo ostré svetlo v ktorom videla obrys ženskej postavy. Netušila kto by to mohol byť. Ani ju to nezaujímalo, tak či tak ju čaká krutý koniec za to že sa ich odvážila dať zajať. O to sa Aurora postará s veľkou radosťou.

Rana v jej nohe pulzovala ostrou bolesťou. Už to nebolo také hrozné ako na začiatku, k čomu prispelo jej zrýchlené liečenie ale aj miestni doktori. Nezahojili jej to úplne, ale aspoň jej dali dokopy roztrieštenú kosť. V svale mala však stále krvácajúcu dieru, takže na tú nohu nemohla vôbec preniesť váhu.

Žiara pominula a odhalila nízku ženu s pleťou machovej farby a dlhými hnedo-zelenými vlasmi v ktorých mala vetvy a kvetiny. Z hlavy jej vyrastali dva drevené rohy a v špicatých ušiach mala zlaté náušnice so smaragdami. Bola oblečená v bielych voľných šatách a na pleci jej sedela malá opica. Prehliadala si svojich väzňov žltými očami.

Toto nebol človek, elf, ani nič podobné. Žena bola živá rastlina. Bola to dryáda.

Keď sa porozhliadla po okolí, zistila že všetci prítomní pokľakli. Aurora sa zamračila. Takú úctu by mali prejavovať jej, a nie nejakej lesnej víle.

Aurora na ňu vycerila špicaté zuby. Už teraz ju neznášala pretože jej bolo jasné, koho prácou bola tá kopija. Len ona ju mohla očarovať tak, aby prešla Aurorinými ochranami ako by tam ani neboli. Dryáda jej gesto oplatila.

,,Náš pán bude tebou nadšený," povedala hlasom ktorý znel ako šelest lístia.

Aurora nemala absolútne žiaden nápad, kto by to mohol byť. Obzrela sa na svojich spoločníkov. Obaja sa tvárili rovnako bezradne, ale potom si uvedomila, že oni dryáde nerozumejú.

Ako to však bolo možné?

,,A kde je ten váš pán?" spýtala sa opovržlivo.

,,Preč. Ale čoskoro si po teba príde. A štedro nás odmení za to, že sme ťa tu pohostili," odpovedala jej dryáda a malá opica zapišťala.

Pohostili. No to určite. Dotkla sa krvavého obväzu.
,,Čím som si zaslúžila, že sa o mňa ten váš pán takto zaujíma?" vyzvedala provokačne ďalej.

,,Našou povinnosťou je plniť jeho rozkazy, nie si pýtať odôvodnenie.
Pred týždňom nás navštívil a zdelil nám že prídeš. A že by ho veľmi potešilo, ak by sme ťa tu pohostili kým príde," vysvetlila dryáda. Po jej tvári prebleskovalo svetlo.

Aurora stále netušila, kto by to mohol byť. Rozmýšlala či sa má pýtať ďalej, alebo sa dryáda rozhodla že jej nič bližšie nepovie?
,,Budem hádať. Ten váš pán je ten istý duch, čo zničil ten palác. Ale nie je dosť mocný na to, aby ma zajal, tak sa mi radšej vysmieva bandou lesných krýs?

Snáď si nemyslíte, že tu budem naňho čakať. Neudržíte ma tu!"

Dryáda ešte viac zozelenela. ,,Náš pán má dôležitejšie veci na práci ako ťa naháňať. Nie je to žiaden slabý duch, ktorému jeho zásluhy pripisujú! To je urážka!" strom za ňou sa roztriasol. Lúskla prstami.

Dvaja muži znova zovreli jej okovy, zatiaľ čo iní vyťahovali z domu akúsi hrkotavú vec na kolesách.

Vzoprela sa svojim väzniteľom, keď sa z hrkotu vynorila železná klietka, ku ktorej spodu boli pripevnené štyri kolesá. Jej vzdor bol zbytočný, v tomto stave by ju porazilo aj šikovnejšie dieťa.

,,Klietka?! Tým ma tu chceš udržať?" vyprskla. Teraz by ju to síce spútalo, ale akonáhle by nabrala energiu, kus železa by ju neudržal.

Dvaja muži ju nasilu zdvihli a hodili dnu až si udrela chrbát. Zavrčala a posadila sa. Dvere sa s rachotom zabuchli.