Dragon Blood

Kapitola 70

Meškala.

Peter mrzol tam kde sa dohodli už dobrú pol hodinu a Cierry stále nikde. Týmto štýlom to stretnutie nestihnú.

Okolo neho prechádzalo mnoho ľudí. Pár bolo aj natoľko drzých že mu povedali aby nezavadzal v ceste. Tak sa teda oprel o kamenné zábradlie mosta a pozoroval zamrznutú rieku pod sebou. Pod hrubým ľadom sa dalo vidieť ako prúdi voda.

Už už zvažoval že proste pôjde bez nej, keď sa pri ňom objavil Cierrin vlk s rolkou papiera pripevnenou na krku.

,,Pomoc nutná. Nasleduj ho," stálo na papieri.

Peter zapískal na Zana. Hneď ako bol pri ňom v konskej podobe, vyskočil mu na chrbát a vlk sa rozbehol preč.

Doviedol ich pred nízky bytový dom. Zaškrábal na dvere a čakal kým mu Peter otvorí.

Peter dvere otvoril a vlk vbehol dnu. Zan mu v dračej podobe vyskočil na rameno. Nasledoval vlka na tretie poschodie.

Peter na dvere zaklopal. Z druhej strany počul dupot ako k nim niekto bežal.

Dvere sa otvorili a zjavila sa v nich Cierra. Nedala mu ani priestor na otázky, rovno ho vtiahla dnu a zabuchla.

,,Čo je? Nebodaj ti mám pomôcť vybrať šaty?" spýtal sa po tom čo si všimol v čom je oblečená.

,,Nebuď smiešny. Nemáš žiaden vkus. Nie, musíš mi pomôcť presvedčiť mamu aby ma pustila."

,,Ona nevie čo robíš?" spýtal sa.

,,Ona vie. Ostatní nie a ona si myslí že by bolo nevhodné ak by som len tak zmizla v deň keď tu máme rodinu," povedala a ukázala smerom na dvere, spoza ktorých bolo počuť množstvo hlasov.

Dvere sa otvorili a vybehla z nich elfka podobná Cierre, lenže pôsobila staršie.

Len čo ho zbadala, jej tvár sa najprv preľakla, potom rozžiarila. ,,Výsosť! Čo vás privádza do nášho skromného príbytku?" poklonila sa.

Rozpačito sa usmial. Nevedel ako z tejto situácie vycúvať. ,,Potrebujem si Cierru na doobedie požičať. Je to veľmi dôležité."

Obrátil sa na Cierru a tak aby to jej mama nevidela jej venoval zlostný pohľad. ,,Čo tu stojíš? Bež sa pripraviť!"

Cierrina mama ho odviedla do jedálne medzi ostatných hostí. Musel teda čeliť vyjaveným pohľadom a zdvorilostným otázkam a pokúsať sa čo najjemnejšie odmietnuť čokoľvek mu bolo ponúknuté. No proste trápna situácia ako sa patrí.

Až došlo na moment, kedy sa k nemu tanier s koláčom priblížil moc blízko.

Zan po ňom chňapol a celý ho naraz zožral.

Cierrina mama preľaknuto vykríkla a pustila tanier.

Porcelán sa pri náraze na zem rozbil.

,,Zan! Správaj sa slušne!" zahriakol ho a kúzlom zacelil rozbitý tanier.

V tom vošla Cierra, jeho záchrana.

,,Tak, môžeme ísť," povedala, pobozkala ho na líce a potiahla preč.

,,Čo to robíš?" spýtal sa jej potichu.

,,Hraj so mnou! Jednoduchšie na vysvetlenie," povedala v rovnako tichom tóne.

Rozpačito ju objal okolo pliec. Ona naňho preniesla časť svojej váhy a vyviedla ho von.

Hneď ako sa dvere zabuchli, odskočil od nej a naoko znechutene si utrel líce. V skutočnosti sa mu to však celkom páčilo, aj keď by to nikdy nahlas nepriznal.