Dragon Blood

Kapitola 112

,,Vážne nás tu nechávaš s ním?" Ghal ukázal na Karaxa, ktorý stál pár metrov od nich.

,,Uvedomuješ si, že ťa počuje?" povedal a Ghal sa prikrčil.

Peter si povzdychol. ,,Keď sa prestaneš chovať takto, nevidím prečo by ste mali mať nejaký problém. Karax nie je žiadne monštrum."

,,Ale čo ak sa naštve a rozhodne s nami skoncovať?"

Karax nedával najavo že by to počul, no Peter sa nenechal oklamať. Toto bola príliš krátka vzdialenosť. Nezaslúžil si aby sa niekto k nemu takto správal.

,,Karax? Hodláš zničiť Hesiar ak ťa niekto naštve?" spýtal sa a Ghal sa zježil.

Karax otočil hlavu a zamračil sa naňho. ,,Nie, inak by bol už zničený."

Naštvaný. Naňho. Úžasné.

,,Chápem že sa ti to nepáči. Ale nevybíjaj si zlosť na ostatných, dobre?"

,,Armáda, Peter! Armáda! Ani Aurora neporazí sama celú armádu!" z nosa mu stúpal dym.

,,Pokoj, nehodlám sa pustiť do boja!"

,,Či chceš alebo nie, možno nebudeš mať na výber!"

Vtom sa z dverí domu vyvalil otec s dvoma sluhami za pätami. Každý z nich niesol jednu veľkú tašku.

,,Nie! V žiadnom prípade!" protestoval len čo to zbadal. ,,Toto neponesiem!"

,,Nemáš veľmi na výber!"

,,S týmto si predĺžiš cestu na dvojnásobok. Čo v tom vôbec je?"

,,Jedlo, voda a oblečenie na dva týždne."

,,A načo ti to je? Voda aj jedlo sa dajú ľahko zohnať. A oblečenie ti stačí iba jedno náhradné."

Prekrížil si ruky na prsiach. ,,Som generál. Nebudem cestovať ako barbar."

,,Si generál. Mal by si ísť svojim vojakom príkladom a vedieť ako cestovať naľahko." Hodil mu prázdny vak. ,,Toto je maximum čo si so sebou môžeš zobrať."

Otec vak chytil a s viditeľnou nevôľou nahádzal pár vecí do vaku.

Z domu vyšla Nalini s deťmi. Pobozkala otca a niečo mu rozprávala zatiaľ čo dvojičky ho objímali.

Peter sa premenil a otrávene vypustil z nosa oblak dymu.

Laira si ho všimla a opatrne sa priblížila. Peter k nej natiahol nos. Laira mu položila dlaň medzi nozdry. Zasmiala sa a objala ho okolo papule. Jej ruky boli príliš krátke aby sa obtočili úplne.

Nalini vykríkla. ,,Nepribližuj sa k nej!"

,,Ale mami! Peter by mi neublížil!" povedala Laira so smiechom.

,,To nemôžeš vedieť! Týmto monštrám môže kedykoľvek preskočiť!"

,,Nehovor o ňom takto!" vykríkla Laira.

Peter nabral trochu snehu na koniec chvosta a jedným hladkým pohybom ju katapultoval rovno na Nalini.

Nalini zvreskla a odskočila. Laira sa začala smiať.

,,Prestaň! Odchádzame!" povedal otec a pristúpil k jeho boku.

Peter sa trochu skrčil. Nechcel mu to príliš uľahčiť. Preto ho prekvapilo keď sa otec vyštveral na jeho chrbát bez väčších problémov.

,,Letel si niekedy na drakovi?" spýtal sa.

,,Tvoja matka bola drak," odpovedal a zaryl mu päty do pliec.