Dragon Blood

Kapitola 55

Plavba do Cisárstva prebiehala pokojne. Ba priam až nudne. Absolútne nič sa nedialo. Až teraz, keď opadol prvotný chaos sa naplno dostavili dozvuky boja. Kto mohol, sedel sám v izbe alebo sa s tým inak vysporiadaval. Aurorin stály stav bezvedomia melancholickej nálade ktorá zahaľovala loď vôbec nepomáhal.

Peter trávil väčšinu času pozorovaním obzoru a predstavovaním si Cisárstva. Netušil čo má očakávať. Nedostal vôbec žiadne informácie.

Ale lepšie si vymýšľať ďaleké krajiny, neexistujúce miesta a nových ľudí, než dať priechod temným myšlienkam ktoré už niekoľko dní krúžili okolo jeho mysle.

Na štvrtý deň plavby už však aj jeho predstavy strácali svoje čaro. Takmer prázdna paluba a nekonečný oceán v ňom vzbudzovali pocit samoty a opustenia.

Prešiel do jej stredu a s povzdychom sa premenil.

Okamžite toho oľutoval.

Jeho šupiny stále pokrývala zaschnutá krv a posledný prst ľavého krídla ešte nepodstúpil liečenie.

Žalúdok sa mu skrútil bolesťou a odporným pachom smrti.

V prvom rade bude musieť vyliečiť to krídlo, inak sa nebude mať ako okúpať. Mohol síce zdvihnúť mágiou vodu a obliať sa ňou, ale tým by spôsobil na lodi menšiu potopu.

Cestovalo s nimi viac liečiteľov a väčšina užívateľov mágie vedela aspoň základy liečenia. Ale nechcel nikoho z nich obťažovať. Nie, chcel toho využiť ako príležitosť trénovať vlastné schopnosti.

Aurora vo svojich lekciách liečenie nadškrtla, ale vysvetlila mu len základné princípy. Ako sama priznala, jej mágia nebola určená na liečenie.

Skôr na ničenie...

Rozprestrel krídlo a ohol krk aby mal k zlomenine lepší prístup.

Kosť bola v polovici roztrieštená a jej zbytok vykrútený do neprirodzeného uhla, ostré okraje si prerezávali cestu cez jemnú kožu.

Najprv to bude musieť napraviť. Už len to vedomie v ňom vzbudzovalo hrôzu. Pamätal sa ako si raz pri páde z koňa vykrútil zápästie. Bolelo to ohavne, ale jasnejšia bola spomienka na bolesť keď mu otec trhol rukou aby ju napravil.

Bude to bolieť rovnako príšerne?

Vtedy mu bolo šesť, vnímal bolesť inak. Toto nemôže byť také hrozné, utešoval sa.,,Ak sa ti to zle zrastie, budeš mať problém," varovala ho osoba ktorá sa z ničoho nič objavila za ním.

Prekvapene sa obzrel a uvidel Stiriu ako sa nakláňa nad jeho krídlom.

Pokrútila hlavou. ,,Nie, toto si rozhodne sám liečiť nebudeš. Ukáž, spravím to ja!"

Ani nečakala na súhlas, kľakla si k jeho krídlu a opatrne ho nadvihla.

Sykol od bolesti ale nepohol sa.

Pevne zovrela nepoškodenú časť kosti. Pozrela sa naňho a usmiala sa.

V tom momente trhnutím vrátila jej zbytok na svoje miesto.

Peter myslel že od náhlej bolesti vyskočí z kože. Stiria ho však nepustila.

Kosť sa zrastala a príšerne to svrbelo. Odolával nutkaniu poškriabať sa.

Stiria od neho odskočila. ,,Hotovo, citlivka!"

Natiahol krídlo a prezeral si jej prácu. Kosť vyzerala ako by nikdy nebola poškodená.

,,Nejdeš ho vyskúšať? Navyše, súrne potrebuješ kúpeľ!" zamávala si rukou pred nosom.

Prikývol a vzlietol. Krídlo bolo naozaj úplne zahojené. Necítil žiadnu bolesť, iba stuhnuté svaly.