Dragon Blood

Kapitola 43

Stále studený vzduch Aurore neprekážal. Vedela že príjemný chlad veľmi rýchlo nahradí spaľujúce slnko. Trebalo si užiť chladu kým nejaký bol. Podrimovala pred palácom, občas otvorila jedno oko aby si prezrela ľudí opatrne prechádzajúcich okolo nej. Žiaden z nich nemal odvahu zobudiť ju. Samozrejme, len blázon by budil spiaceho draka.

Na jej tvrdých šupinách sa tvorila rosa. Maličké kvapôčky ich robili žiarivými.

Kde je toľko. Netrpezlivo zívla, ukazujúc rad ostrých zubov. Slnko sa zdvihlo nad obzor už pre pár minútami.

Takto skoro bol hore len málokto. Avšak Aurora mienila využiť všetok čas kým nie je neznesiteľné teplo na tréning. Navyše keďže vonku nebolo takmer nikoho, bola malá pravdepodobnosť nejakého incidentu.

,,Stráže!" ozval sa panický výkrik niekde spoza nej. Taktiež počula dupot mužov, ako pribiehali k tej osobe.

Aurora lenivo pohliadla tým smerom. Vydesený muž bol jeden zo šľachticov, ktorého meno si nedala tú námahu zapamätať. Ukazoval prstom na ňu. Ruka sa mu triasla a muži v brnení bezradne stáli vedľa neho.

,,Odožente tú stvoru!" vydal pochabý rozkaz.

Aurora hrdelne zavrčala a vypustila obláčik dymu. Ako že ju to práve nazval?

,,Dobré ráno," vedľa nej sa objavil Peter. Nevšimla si ho prichádzať, za čo si v duchu vynadala.

Šľachtic rýchlo prešiel do spoločnej reči. ,,Ah princ! Nemali by ste sa k tomu drakovi tak približovať! Mohol by vám ublížiť," ani si neuvedomil, ako hlúpo to vyznelo.

Aurora sa zasmiala, lenže v jej dračej podobe to znelo skôr ako zavrčanie, čím ako by potvrdila jeho slová.

Peter sa najprv obzrel okolo než pochopil, že šľachtic rozpráva na neho. ,,A prečo by to robila?" spýtal sa nechápavo.

Aurora sa postavila, jej drápy zacinkali o dlaždice. Znovu zívla a pretiahla sa ako mačka. Svaly slabo zaprotestovali a v chrbtici jej prasklo. Zaklonila hlavu dohora. Potom rozprestrela šľachovité krídla a pár krát nimi mávla.

Zdvihol sa prudký závan vetra.

Bola so svojou rozcvičkou spokojná a tak sa premenila naspäť do ľudskej podoby.

Šľachtic zaklipkal očami ako ju uvidel. ,,Výsosť, hlboko sa vám ospravedlňujem!"

,,V to dúfam, pretože ešte raz ma nazvete stvorou, postarám sa aby tie slová boli vašimi poslednými," postrašila ho.

Zbledol, uklonil sa a zmizol.

,,Nevedel som že podliehaš takýmto zábavkám. Doma si nikdy len tak neposedávala v dračej forme," vyčítal jej s úsmevom Peter.

,,Ale doma to nie je zábava, tam je každý tretí drak. Tu ich však žije tak málo, že ma baví sledovať ich reakcie až nejakého uvidia," vysvetlila.

Naoko odsudzujúco pokrútil hlavou. ,,Takéto zlé správanie sa na kráľovnú nehodí. Takto týrať nič netušiacich ľudí."

,,Stačilo sa trošku informovať. Tento môj žartík tu je verejne známy. Vždy som si ich rada doberala," Aurora sa zákerne usmiala.

,,Au!"

Peter vykríkol, keď ho Aurora nečakane udrela plochou stranou meča. Zapotácal sa, ale nestratil rovnováhu.

,,Čo to malo byť?" dožadoval sa vysvetlenia.

,,Útok, čo asi," Aurora zamávala cvičným mečom v ruke.