Dragon Blood

Kapitola 44

Peter zíral do Auroriných sklenných očí plných bolesti. Mal si zobrať jej meč?! Nedokázal sa vzchopiť, jeho telo ho neposlúchalo a myšlienky zbesilo lietali od mužov, k Aurore a potom k meču pri jeho nohe.

Váhal. Vedel že meč mohol zabiť každú neoprávnenú osobu ktorá sa ho dotkne. Mal to riskovať, alebo bola jej prosba dostatočným oprávnením?

Jeden z domorodcov rozhodol za neho keď porušil kruh a vrhol sa na nich.

Peter schmatol dlhú rukoväť a sekol muža krížom cez hruď než si vôbec uvedomil čo robí.

Prvé čo si uvedomil bolo, že meč je vzhľadom na svoju dĺžku nesmierne ľahký. Svišťal vzduchom ako nič. V mysli sa mu objavilo čiesi hrozivé nazúrené vedomie. Spanikáril a hľadal jeho zdroj. Až potom si uvedomil, že patrilo meču. Zbraň horela neskrotným hnevom z toho, že Aurora bola zranená.

Prekvapilo ho to. Nečakal že meč bude takmer živý.

Muž sa po ňom zahnal ostrou železnou tyčou. Skôr reflexom ho stihol odraziť, železná tyč sa rozlomila na dve polovice. Jej vrch s rachotom dopadol na zem.

Využil mužovho prekvapenia a bodol ho do hrude. Ostrie prešlo mäsom a kosťami ako by to bolo iba vrece s vlnou. Muž sa zviezol na zem a tam aj zostal, mŕtvy.

Dovolil si rýchli pohľad na Auroru. Krvavá kaluž pod ňou sa neustále zväčšovala. Princ čupel pri nej a niečo jej hovoril, zatiaľ čo sa snažil skrátiť kopiju v jej nohe.

Musel sa obrátiť, lebo muži sa na nich vrhli po tom čo zabil ich druha.

,,Vytiahni tú vec!" zakričala Aurora.

,,Vykrvácaš!" odmietol princ a Peter s ním musel súhlasiť. Už teraz strácala krv ohavnou rýchlosťou.

Zelení mužíci s divnými zdraňami sa rýchlo blížili. Čo mal robiť? Už teraz bol na pokraji vyčerpania a bojovníkov naňho bolo jednoducho priveľa. Navyše ovládali mágiu.

V rýchlom slede odrazil pár protichodných útokov a cúvol bližšie k Aurore.

Zohol sa keď mu kus kameňa preletel tesne nad hlavou.

Aurora vykríkla a mečom zavybrovala nová vlna zúrivosti. Meč ho donútil prejsť do útoku.

,,Vytiahni to!" zrevala a zdrapila princa za rameno. ,,Inak to nemôžem vyliečiť!" zaskučala prosebne.

Keď sa princ dreva dotkol a Aurora sa vystrela v kŕči.

Meč prešiel cez mäso a na jeho tvár vystrekla krv. Prekvapene stuhol nad tým čo urobil.

Muži pred ním využili momentu a v pleci zacítil ostrú bolesť. Hák na konci železnej tyče mu roztrhol kožu.

Vykríkol a cúvol.

Šliapol na kameň a potkol sa.

V pokuse uhnút sa špičke zbrane sa naklonil doprava.

Niekto mu podkopol nohu.

Dopadol na chrbát a vyrazil si dych. Chrbtom mu prešla prenikavá bolesť. Nad sebou videl rozmazané siluety.

Odvalil sa na bok a tesne vedla jeho ucha sa kov zaryl do zeme. Ten príšerný zvuk ho oberal o zmysli.

Rýchlo vyskočil, pred očami sa mu krútilo. Volačo ho poškriabalo na boku.

Zťažka dýchal, po tvári mu stekal pot. Už to dlho nevydrží.

Aurora zavyla. Ten vysoký hlasný tón zatriasol všetkým naokolo. Bojovníci sa chytili za uši.

Zavýjanie neprestávalo. Odvážil sa obzrieť. Násada kopije bola už z polovice vonku. Princ mal ruky zalepené od krvi. Všetkou silou sa snažil vytiahnuť aj zbytok.