Zŕtvychvstanie?

21 5 20
                                    

...Potešenie pre Adriána, Harley žije... Čo joker? Prežil to?..

Bude mať ešte konkurenciu alebo nie? Stihne príť včas pre svojho Anjela?

♥Príjemné čítanie ♥

Chápem, prečo má Joker také šťastie. Hľadal ju veľmi dlho? Budem ju hľadať aj ja? Nebola Soňa tá pravá? So Sydney som také šťastie nemal. Karou je iná. Rosemarie, čo som poznal mala len oči pre Dimitriho ako on pre ňu. Takúto lásku chcem zažiť. To už môj budúci zať, má viac šťastia ako rozumu. Berie si moju dcéru. Ak ja som na nože s Jokerom, ako si budú sedieť oni dvaja? Veď sú naše verné kópie. Aj keď u Steweeho by som si nebol taký istý využíva Harleyinu psychológiu. Keby to je v tomto poňatí vzhľad ako Joker a povaha ako Harley s mojou dcérou, ktorá je povahou po mne a vzhľad po mame. To by mohlo fungovať. Jediná vec, čo mi nejde do hlavy, kde sú vaše telá? Zostalo tam telo, no kúsky tela, čo patrili Sydney. Po vás? Kúsky oblečenia presiaknuté od krvi. Keď lekár povedal, že s tak veľkým množstvom krvi, ktorú ste stratili ste mali 15 % na prežitie pri rýchlej transfúzii krvi, no vaše telá nikde. Nebudem predstierať, plakal som. Pri pohľade na tú spúšť, pohádzané kúsky tela, mi prišlo zle. Musel som odísť a vyvrátiť obed. Pri kraji lesa som spozornel. Videl som tam topánku. Bolo mi jasné, že ak nie ste niekde inde mŕtvi, sa vám podarilo utiecť. Prípadne vás niekto uniesol a pomohol alebo uniesol a ukončil vaše trápenie. Niekto sa postavil vedľa mňa. Pozrel som sa vyššie a zbadal ruku podávajúcu mi vreckovku. Dimitri sa stará? Vlastne hej. Staral som sa o jeho ženu. To je len maličkosť. Gesto. Dobré gesto. Porozhliadol som sa po izbe. Mám nachystané krabice. Začal som oblečením. Karou má iný štýl, tak ho nosiť nebude. Šatník som mal hotový. Zásuvky v komode, čo bola jej spodná bielizeň, tiež. Knihy som naukladal na posteľ, že ak Karou niečo zaujme, nech si to dá zvlášť do krabice k sebe do izby. Sadol si na zem. Musím sa na chvíľu zastaviť. Cink. Kto mi teraz píše. Cink. Bože. Dajte mi pokoj. Cink. Grr. Cink. Ja to tmu človeku nedarujem. Toľko správ. Vytiahol som mobil a uzrel som neznáme číslo. Zvedavosť. Hrozná vlastnosť. Odomkol som obrazovku a zmeravel. To nie je možné. Čítam:

Žijem. Pomoc. Zranená. Kráti sa čas. Les. Vlci. Samota. Zápach mŕtvoly. Zlomená noha. HQ

Kde si vzala mobil? Teba a Jokera mám uložených. Les a vlci? Nie. Harley! Rýchlo som sa postavil a zobral si devinu. Vediac, že mi to nebude stačiť, som si vytiahol športovú tašku. Zásobníky, zvlášť do priehradky granáty, zapaľovač, látku, nôž, obväz, pásku, dezinfekciu. Do nákupnej tašky som zobral mikinu, košeľu, jedny pánske tepláky a jedny dámske. Pobalené. Berúc tyč od činiek, som si prehodil cez rameno tašku a utekal do auta. Položil veci na miesto spolujazdca a zavrel dvere. Naštartoval a napísal som Harley:

Idem po vás, vydržte.

Zaradil, dupol a rýchlo som smeroval k miestu činu. Na miesto, kde som sa povracal. Zápcha. Vážne? Teraz? Keď je pomaly sedem večer? Zatrúbil som. Vážne sa ponáhľam. Ten pako vyliezol z auta a išiel smerom ku mne. Nemám náladu a ani čas sa s tebou zapodievať. Stiahol som okienko a vystrelil. Padol. Všetci sa začali báť a panikáriť. Zrazu som mal voľnú cestu. Podarilo sami prejsť mesto. Blížim sa k miestu smrti. Dlho mi to trvalo. Vypol som motor. Pozrel som mobil. Nič. Žiadna odpoveď. Poslal som správu znovu:

Som na mieste. Kde ste?

Vystúpil som z auta. Tašku som si prehodil cez rameno. Mobil schoval do vrecka v saku. Zapol som si baterku a zasvietil si do lesa. Berúc v pravej ruke tyč, s ľavou som si zamkol auto a schoval kľúče. Chytiac baterku zo strechy auta som kráčal do lesa. Nefúka. Budem mať šancu zapáliť fakľu. Obišiel som topánku, ktorá patrila Harley a pokračoval do hustého lesa ďalej do hĺbky. Obzeral som sa. V okolí len tma a sem tam sa praskli konáre. Mal som pocit, že ma niekto sleduje, no vždy keď som sa otočil, tam nik nebol. Po dvoch hodinách kráčania stále na sever som našiel druhú topánku, zavesené gumičky na konároch stromov, Jokerove obe topánky a rúž. Baterka mi začala blikať. Jediné svetlo, čo mám, zhaslo. Prišiel čas na fakľu, pomyslel som si. Zastaviac sa mieste, som z vrecka vytiahol zapaľovač. V taške som zahmatal látku a zapol zips od tašky naspäť. Mesiac nado mnou ma na moment osvietil a ja so stihol namotať látku okolo tyče. Škrtol zapaľovačom a látku podpálil. Ako sa rozhorela, som uzrel pred sebou vlka. Neváhajúc som hneď vystrelil. Uhol sa. Prikročil ku mne, no mojej zbrane sa vôbec nebál. Následne predo mnou sklonil hlavu, ako by sa mi klaňal. Že som niečo viac. Náhle sa otočil a viedol na smerom na východ. Asi som blázon, ale veril som tomu vlkovi. Po ďalšej hodine som našiel kratase. Patria Harley. Keď to pôjde takto ďalej, tak ju nájdem nahú. Tá predstava nie je zlá. No keď si pridám Jokera, ktorý ju bude isto obliekať do svojich šiat, len aby taká nebola. Pokrútil som hlavou a sledoval vlka. Zmizol. 

Thanks Thanks Thanks ♥

---(856 slov)---

Moje sólo (Joker a Harley Quinn)Where stories live. Discover now