Moje sólo (Joker a Harley Quinn)

Dôvod žiť?

...Prijémné čítanie Gyus... 
♥

Otočiac sa na opätku som schmatla batoh a hádžuc doň svoje veci ma obmotali Steweeho ruky. Vyšklbla som sa mu a utekala do kúpeľne, kde som si zobrala hygienické potreby a hodila ich do batohu. Kráčajúc do izby s batohom v ruke som zobrala telefón a utekala k dverám. Už tu nechcem ostať. Stewee ma už nezastavoval. Bolo to zbytočné. Môj Ocko je mŕtvy. Nikto okrem Harley nevie, ako sa to stalo. Preskakujúc schody som sa ponáhľala von. Pri vchodových dverách som sa s niekým zrazila. Padli sme na zadok obaja. Pozrúc sa na vinníka, do ktorého som narazila, som zostala v údive. Malý chlapec sedel na riti a pozeral na mňa so slzami v očiach. Asi som ho buchla priveľmi.

Ja: Prepáč mi. Nebolí ťa niečo?

Chlapec zakrútil hlavou, utrel si oči a postavil sa. Je síce drobný, ale mám pocit, že by som si naň mala dať pozor. Postaviac sa na vlastné nohy som obchádzala opatrne okolo chlapca. Ten sa už na mňa nedíval. Jeho oči spočinuli na Steweem. Stojac na prahu dverí, som si vypočula.

Chlapec: Strýko Stewee! Budeme sa hrať?

Stewee: Ahoj Mike. Áno, budeme. Bež sa vybaliť a umyť ruky.

Tak malý Mike. Čo hrať? Pousmejúc som odišla. Moje nohy ma viedli. Kráčajúc lesnou cestou, moje myšlienky nedali pokoj. Prečo sa rok skrýval? Prečo zrazu vyšiel na svetlo? Prečo si nechcel odo mňa pomôcť Otec? Prečo si mal po celý čas pri sebe Harley? Zrazu sa vytratil ten šedý pach, čo ma sprevádzal, keď už nežiješ. Že by bola pravda, čo mi ten idiot písal? Mohol by naozaj niečo o tebe vedieť? Vytiahnuc mobil, som vyťukala smsku: „Chceš sa stále stretnúť? Karou." Vypnúc obrazovku na mobile som ho schovala do kapse. Odpoveď nedala dlho čakať. Počujúc zvuk melódie na správu som sa uškrnula. To vážne čakal, že sa mu ozvem? Príduc k hlavnej ceste som sa pozrela na oblohu. Ranné svetlo, ktoré ma osvietilo z tej tmy, ktorú les stvárnil, ma prebúdzalo. Ešte nie je neskoro, niečo sa musí vymyslieť. Pozrúc sa na mobil, či to bol Akiva, som zostala zarazená. Neznáme číslo. Kto to je? Smska. Rozklepnúc ju, mi behali oči v riadkoch správy. Moje nohy automaticky išli vpred. Nedávajúc pozornosť okoliu, som behala ďalej riadky správy. Ako to je možné? Prečo sa mi niečo také deje teraz? Prečo? Počujúc praskanie som spozornela. No bolo neskoro. Moje nohy sa pošmykli a letiac dole kopcom ma zastavil až strom. Silná rana do hrude bola mojím utrpením. Snažiac sa popadnúť dych som hmatala vedľa seba. Hľadajúc niečo na pomoc, čo sa postavím, keď sa upokojím, by bolo fajn.

Ja: Do riti!

Nahmatajúc konár som sa pretočila na bok. Môj mobil. Vypadol mi. Ách. To sa len mne môže stať. Lakte a kolená. To dám. Postaviac sa na štyri sa ozval zvuk. Že by zviera? Nie. Môj mobil! Idúc za zvukom melódie som ho zazrela vytŕčal z lístia. Zobrala som ho a zdvihla hovor nepozrúc sa, kto mi volá.

Akiva: Karou? Svoju otázku, si myslela vážne? Stretnutie?

Ja: Árch. Áno, myslela. Do riti! Sprostý les. (Kŕč v nohe.)

Akiva: Čo robíš v lese? Mám prísť pre teba? Kde si presne?

Ja: Neviem. Prišla som na hlavnú cestu od Jokerovho domu a čítajúc správu v mobily som došla na zráz a spadla som. Mám silne narazený hrudník. Ťažko sa mi dýcha.

Akiva: Myslím, že viem, kde si. Vydrž na drôte, nastupujem do auta. Hneď som tam.

Ja: Akiva? (Dezorientovaná pozerajúc sa do koruny stromov.)

Akiva: Áno, Karou?

Ja: Ďakujem ti. Nie je to tvoja povinnosť, ale aj tak ďakujem.

Akiva: Karou? Ako sa cítiš? Nezavieraj oči hlavne. Neďakuj mi.

Ja: Ako sa cítim? Ako odmietnutá svetom. Poznačená diablom do konca života. Ležím na chrbte a chce sa mi spať. Akiva. Dlho nevydržím.

Akiva: Už zabáčam na rázcestie. Prosím, vydrž Karou. Rozprávaj sa so mnou.

Ja: Prečo? Nemám dôvod žiť. Otec ma opustil. Posledný človek, čo pre mňa viac znamenal, sa správa ako hovado. Priatelia mi pošlú len pohľadnicu. Už mi nevolajú, pokiaľ nezháňali otca. Môj začarovaní kruh perfektnej dcéry skončil maminou smrťou. (Plačúc do telefónu som prehovorila.) Tak prečo? Akiva, prečo mám žiť? Pre koho? Všetci okolo mňa začali umierať alebo sa mi odcudzili!

Akiva: (Bežím lesom počúvajúc jej slová.) Karou. Nevzdávaj to. Prosím. Mňa už do svojich blízkych nerátaš? Rozumiem, že som Ti ublížil, ale vedela by si mi odpustiť?

Ja: (Klipkajúc očami.) Akiva. Si blízko. Možnosť Ti odpustiť, tvojmu chovaniu. Sama neviem, či to dokážem. Odpustíš ty mne? (Praskol konár. Som bez energie.)

Akiva: (Pobehnúc pomedzi stromy som ju našiel a schytil do objatia.) Karou. Som tu. Ja ti nemám, čo odpúšťať. Vydrž.

Moje telo bolo ľahké. Moje ruky nezvládli držanie. Moje oči prepadli tme. Vedela som, že keď prišiel, že mi neublíži. Nie tak ako keď sme boli mladší. Koľko sme spolu nehovorili? 3 roky? 3 mesiace? Príde mi to hrozne dlho. 

---(793 slov)---

Thanks Thanks Thanks ♥♥♥