Moje sólo (Joker a Harley Quinn)

Silná káva

...POZOR Yaoi...

Akiva myšlienky-klasicky

Jack myšlienky-podčiarknuté

Prístup na wc a k vode má. Zobral som si notebook zo stolíka a dajúc jej pusu na čelo, som ju zakryl dekou. Otvoriac dvere, som prestúpil cez prah a zamkol za sebou. Idúc ďalej chodbou, som zašiel k Jackovi. Zamknuté. Svetlo zhasnuté. Zmizol. Zrejme šiel domov. Poberúc sa do svojho domova, som nezabudol poveriť ľudí, čo sú na stanici ďalšími úlohami. Sadnúc si do auta, som notebook uložil do kabele, aby sa mi pri zákrute nerozbil. Zastaviac si pred rodinným domom, skoro mimo centra, som zazrel niečo. Berúc tašku, som zamkol auto, poberúc sa k dverám domova, som zočil zlodeja. Položiac tašku na zem, som sa rozbehol a zlodeja, ktorého som prekvapil, sa ho snažil znehybniť. Pár chvatov, a ležal podo mnou. Stiahol som mu kapucňu a čiapku z vlasov. Jack! To je JACK! Čo to pre boha? Zliezol som z neho, zobral si tašku zo zeme a bez žiadnych reči odomkol dvere. Keďže stále stál vonku a nebral sa dnu za mnou, som ho prebral rozmýšľania. Schmatol som ho za kapucňu, lebo sa bral na odchod ku mne dnu.

Ja: Tak a teraz spravím kávu a všetko mi vysvetlíš. Nemienim to riešiť v práci, takže sa ani neopováž odtiaľto ujsť.

Prikývol. Poslušný. Aspoň raz. Vyzuli sme sa a nasledoval ma do kuchyne, kde som postavil vodu. Nachystajúc dve šálky, som začal sypať kávu do hrnčekov. Zalial ich vodou a postavil pred Jacka jednu. Držiac svoj hrnček som si opatrne odpil. Nič neosvieži viac chuťové bunky ako dobrá káva.

Jack: Pamätáš si, ako sme začali spolupracovať? To si bol čerstvo po vojne pridelený na náš okrsok. Čo si bol tri roky s jedným, potom čo ste si nevedeli ďalej vychádzať, sme skončili spolu mi. Fajn, mám nového kolegu. Budeme chodiť na obchôdzky spolu. Ťažko sa postavím rozhodnutiu vedenia, že? Vtedy som ťa nemal veľmi rád. Ale čo spraví pár drinkov a dobre odvedená práca a zábrany, ktoré viac nie sú medzi nami, že Akiva? (Upil som si trochu kávy na prebranie.)

Ja: Načo sem splietaš minulosť, keď chcem vysvetlenie dneška! Čo tak mi povedať to, čo?

Jack: Minulosť? Pre teba minulosť, okey. To je teda škoda, že je to minulosť. Káva bude dobrá na vytriezvenie. (To nie je ťažké spraviť, že? Teba neťažia žiadne nemravné myšlienky. Žiadne letmé dotyky. Vôňa s ktorej ideš odpadnúť.)

Ja: Ty si sa už stihol opiť? (Položiac šálku, som sa naklonil cez pult a pritiahol som si ho bližšie. Ten smrad alkoholu, mi hneď vrazil do nosu. Pustil som ho.) Ty si neskutočný.

Jack: Tak môžem vysvetľovať ďalej, že kapitán? Opili sme sa na mol a skončili v jednej posteli u teba doma. To sme spolupracovali asi 4 roky, keď sa to stalo. Nič si si nevšimol, lebo som to tu poupratoval pri kocovine a odišiel domov. 2 roky si riešil prípad sám, lebo som bol prevelený inde a keď som sa vrátil si naháňal svojho bračeka! Joker.. Hmm.. To sa ale má, že si jeho brat. (Má sa či nemá? Ja ťa chcem pre seba...)

Ja: Nevlastný!

Jack: Neskáč do reči! Dobre, tak nevlastný a čo? To nemení nič na tom, že si ním posadnutý. Preto nemáš oči pre nič iné! Alebo sa mi to aspoň zdalo, než som ťa videl na ulici brániť ženu pred nejakým týpkom. Evidentne tvoje oči konečne boli nadchnuté láskou, tak len ťažko dívajúc sa na tvoju obranu, som odišiel. Rok som nebol v službe, čo ma kapitánka nechcela vidieť trpieť, kvôli blbým citom. Keď sa konečne dám dohromady a dotrepem sa na stanicu, čo sa stane. Zrazu nastane pre mňa šok a to v podobe nového kapitána. A kto ním je? TY! Tak mi prepáč, že sa v tvojej blízkosti, neviem sústrediť, koktám, vyzerám ako pri 40°C horúčkach. Lebo tak normálne zamilovaný človek vyzerá pri osobe, ktorú miluje.