Moje sólo (Joker a Harley Quinn)

Prízrak? Zrejme šaliem...

...Viem, že som povedal "Našu" mysliac na moju. Nasieram ťa tým, som si istý. Už dlho sa snažím o jej srdce, aj keď som si to posral na začiatku. Toľko rokov trápenia mi stačilo, aby som si uvedomil, prečo mám žiť! Lenže narozdiel od teba "Bráško", ty si to dojebávaš každý deň...

♥Príjemné čítanie ♥

Ja: To neurobíš!

Dievča: Si si nejako istý Rómeo.

Joker: Je to moja žena! Neubližuj jej.

Dievča: Si dojemný. Obaja ste sem vpadli a narušili moju samotu. Myslíš, že sa jej tak ľahko vzdám?

Joker: Mrzí nás to! Nechceli sme narušiť tvoj pokoj. Hľadali sme niečo ako lekárničku. Boli sme veľmi zranení.

Dievča: On čo?

Joker: Prišiel nás hľadať. Inak by tu nebol.

Dievča: Robiť dobré skutky? Nie je na to starý?

Ja: Som. To je pravda. Lenže to nemení nič na tom, aby som doviedol týchto rodičov k ich synovi.

Dievča: Synovi? Oni majú dieťa?

Ja: Áno. Chlapca. Veľmi ho ľúbia a on ich. Keď zistil, že umreli, ho to veľmi vzalo. Mňa to vzalo. Umrela mi žena pri ich prestrelke. Moja dcéra je veľmi nešťastná. Plánovala veľkú svadbu s ich synom a nakoniec z toho je pohreb.

Dievča: Ja som rodičov nepoznala. Zablúdila som v lese pri úteku z detského domovu. Našla som tento kaštieľ a začala v ňom bývať. Po pár mesiacoch sem zablúdilo viacej ľudí. Robili tu hluk a ničili to tu. Raz neskoro v noci, keď som sa odvážila ich ísť upozorniť, že tu už bývam ja, ma zneužili. Štyria muži si na mne vybili svoje perverzne chute. Keď si mysleli, že som omdlela, sa rozhodli ísť spať. Každý do inej komnaty. Nechali ma ležať v strede haly. Nezaujímali sa ako mi je. Či prežijem. Či vôbec dýcham. Vedela som, kde je kuchyňa. Zobrala som si nože a uprostred ich spánku som každého zabila. Chodievam si do komnát kresliť s ich krvou. Baví ma to.

Hlas: Bola si poslušná. No pozri, čo sa s teba stalo! (S Jokerom sme sa na seba nervózne pozreli.)

Dievča: Kto to bol? Je tu okrem vás troch niekto ďalší?

Joker: O nikom neviem.

Ja: Nikto iný so mnou neprišiel.

Hlas: Bývam tu už stáročia. Nechaj im tú ženu. Nechaj ich odísť. Už si toho narobila dosť, nemyslíš?

Dievča: Kto si? Prízrak? Objav sa!

Hneď za dievčaťom sa zjavil muž. Muž, ktorý nám celý čas pomáhal. S Jokerom sme sa na seba pozreli a nervózne sme obaja spravili krok dozadu. Muž sa díval na dievča ako na korisť. Podal som Jokerovi zbraň a opatrne som s priblížil k telu našej Harley. Dievča spozornelo. Nôž pevnejšie chytila a rýchlom pohybom ho zabodla do mužovej nohy. V momente, čo nebola ozbrojená som pomaly chytil jej telo a zobral ho do náručia. Muž si vytiahol nôž z nohy a krv, ktorá stekala po noži kvapkala na zem. Dievča sa vydesene pozrela na onoho muža. Držiac Harley v náruči som podišiel po tichu k Jokerovi. Pozrúc sa mužovi do tváre som sa zdesil. Jeho oči boli červenej farby a jeho úsmev mi naháňal strach. Ten však rýchlo vystriedal hnev.

Muž: Opustite tento kaštieľ. Hneď!

Joker: Ospravedlňte nás. Hneď zmizneme.

Ja: Mizneme pane.

Joker mi uvoľnil cestu a niesol som Harley ku schodisku. Dvere sa za Jokerom zatvorili. Ozval sa detský plač. Joker preliezol na druhú stranu. Odviazal lano z druhej strany a zišiel schody. Položil som opatrne Harley na zem a okolo pása som jej uviazal lano. Pomaly som ju spúšťal Jokerovi do náručia. Odviazal jej lano a ja som sa spustil za nimi dolu. Zobral som si svoje zbrane zo zeme. Započujúc, že plač silnie na intenzite, sme rýchlo utekali k vchodovým dverám. Pri pokuse zatvoriť dvere som uzrel muža na schodisku. V jeho očiach sa odrazil modrý nádych oceánu, ktorý sa rázom zmenil na červený odtieň vína. V tom momente sa dvere samé zabuchli. Vonku pomaly svitalo. Navôkol nikto nebol. Kráčajúc k lesu s Jokerom po boku som sa letmo otočil dozadu. Kaštieľ, v ktorom sme strávili celú noc, zmizol. Zostala tam len zrúcanina kusov múrov. Zvláštne. Myšlienkami som mal tie oči v pamäti. Kto to bol? Prečo nám pomohol? Bolo mi ľúto toho vlka. Pomaly sme prechádzali naprieč lesom. Slnko nám osvetľovalo cestu cez korunu stromov. Podarilo sa nám dostať až k autu. Joker položil Harley na zadné sedadlo. On sám si sadol tiež dozadu. Vytiahol som z tašky dezinfekciu, s ktorou som polial kus látky a ošetril Harley nohu. Na dva razy som preložil obväz a obmotal som jej nohu. Joker si ju pritiahol do náručia. Zavrel som dvere a otočil sa k lesu. Zrazu sa to ozvalo. Vytie kde si v diaľke lesa. Usmial som sa. Nasadol som si do auta, naštartoval a vyrazil som ku mne do klubu. Keď sme sa blížili k mestu, som si vytiahol mobil a zavolal barmanovi, nech mi odomkne zadný vchod a dovedie lekára do klubu.

Joker: Mohol si nás zaviesť domov. Mám vlastného lekára.

Ja: Nemaj mi to za zlé, ale keby vás teraz uzrel Stewee v takomto stave, by odpadol. Alebo by si myslel, že má preludy. To mu snáď nespravím.

Joker: Fajn. Ale Harley musíme prebrať. Tá noha sa mi nepáči.

Ja: Ani mne nie. Za moment sme tam.

Prechádzajúc cez ranné zápchy som bol nervózny. Jednalo sa mi o čas a oni utekajú všetci do práce. Vytiahnuc granát z tašky som stiahol okienko a odistený som ho hodil poza moje auto. Výbuch. Panika. Krik. Rýchlo som to stočil doprava a dupnúc na plyn som sa prešmykol pomedzi autá na svoju ulicu klubu. Šmykol som to na parkovisko a zo zadného vchodu vykúkala hlava barmana. Zaparkoval, zobral tašku a vystúpil. Presunul som sa k zadným dverám a otvoriac ich som bral Harley do náručia. Joker si vystúpil a zavrel. Nasledoval ma do môjho klubu. Barman za nami zamkol a na nič sa nepýtal. Pre jeho šťastie. Položili sme jej telo na pohovku u mňa v kancelárii a Joker sa povadil do kresla vedľa nej. Sám si bol donútený sadnúc. Zahmlievalo sa mi pred očami. Keď som ich zatvoril, som videl oči toho muža. Vínové oči, ktoré ma vydesili. Trasenie. Čo? Deje sa niečo? Otvoriac oči som uzrel polonahého Jokera v novým obväzom. Pri Harley stál lekár a ošetroval ju. Všimol som si, že má oblečené tepláky odo mňa. I keď bola jedna strana vyhrnutá, nevyzerala na svoj vek. Zaznamenajúc chlad som stočil hlavu nadol. Moje brucho. To kedy sa stalo? Bodná rana. To nie je nič zvláštne. Ale okolo to tej rany sa tiahli modré žilky a postupne sa ťahali až k hrudi. Preglgol som. Joker zaregistroval moje vedomie. S lekárom sa vymenili. Lekár zdesene pozeral. Chcel som mu niečo povedať, no nevládal som otvoriť ústa. Začali mi klipkať oči a o pár sekúnd nastala tma. 

Thanks Thanks Thanks ♥

---(1101 slov)---