Moje sólo (Joker a Harley Quinn)

Nahánať ťa netreba

...Ďalšie vzrúšo, ako do nového vzťahu vtrhne Joker...

Ja: Čo je také smiešne, ty lišiak?

Jack: Mmh. To sa mi páči. Lišiak. (Mrkol na mňa.) Smiešne mi je to, Kapitán, že som ani nedúfal, že sa stane toto. (Usmejúc sa na mňa.) Takže k môjmu stavu, v akom som a akom budem ešte pár dní, neprídem do práce, čo ma privádza k otázke. Môžem ostať tu?

Ja: Jackie. Na to sa pýtať nemusíš. Čiastočne za tvoj stav môžem ja, takže plne preberám zodpovednosť za to. (Usmieval som sa naň.)

Jack: Budeš ma rozmaznávať?

Pretočil som sa nabok a pritisol si jeho telo k sebe. Dajúc mu bozk na čelo, nos a pery, kde som ho následne prehĺbil, mi začal zvoniť mobil. Rozpojac bozk, som chcel vstať a dostať sa poň. No Jack mi v tom jednoducho zabránil a stiahol ma naspäť k sebe. Zasmejúc sa nad jeho uvažovaním, som siahol na slúchadlo, čo mám na nočnom stolíku a spojil tak hovor.

Dave: Dobrý deň kapitán. Neruším vás? Viem, že ste vraveli, že si beriete na zvyšok dňa voľno, no tá žena, ktorú ste doviedli, sa snaží dostať z vašej kancelárie. Mohli by ste ju dôjsť pustiť?

Ja: Ahoj Dave. Nie, nerušíš ma. (Hladiac mi hrudník mi zavadil o bradavky. Hryznúc si do pery som sa nadýchol.) Rozumiem, Karou sa snaží ujsť. (Pravú premiestnil na môjho juniora a začnúc sa s ním hrať, sa mi zadrhol hlas.) I-i-iste, prídem.

Rýchlo som zložil a zadívajúc sa toho zákerného lišiaka, ktorý sa usmieva ako slniečko na hnoji, sme pokračovali v ďalšom kole vášne. Keď už tak provokuje a nechce si sadnúť týždeň, mu to doprajem. Po menšej rýchlovke, som Jackovi pomohol do kúpeľne a naspäť do postele. Dajúc mu dlhú pusu, som sa obrátil na päte a vytiahol si čisté oblečenie. Dajúc si čierne trenky, nohavice a tielko, som sa zohol pre ponožky. Berúc košeľu som sa medzi dverami obzrel na Jacka. Zaspal veľmi rýchlo. V kuchyni som mu napísal odkaz: „Vypustím diablicu, nech je mesto bez úhony a vrátim sa naspäť k tebe. Zatiaľ si pohľadaj niečo na maškrtu. Zvyšok dokúpime. Akiva." Berúc kľúče, som sa rýchlo obul a odomykajúc aut, som nasadol a rozbehol sa. Dve zákruty a som v centre. Ešte jedna a som u stanice. Zaparkujúc, vypnúc auto, som vyliezol v momente, keď som zbadal zelené vlasy. Do riti! Zamknúc auto, som sa rozbehol za ním. Schytiac ho za ruku, som ho otočil k sebe. Joker. Pustiac mu ruku, si napravil rukáv.

Joker: Dlho sme sa nevideli osobne. (Díval sa na mňa ako na švába, ktorého musí zabiť.)

Ja: Čomu môžem vďačiť za tvoju návštevu? Ideš sa nechať dobrovoľne zatknúť? Čo, „Braček?"

Joker: Nie. To možno v tvojich snoch je bežné, ale musím ťa sklamať. Mám informácie, že tu držíš ženu môjho syna, tak som po ňu prišiel.

Ja: Pokiaľ viem, nemáš mať odkiaľ takéto informácie. Ak už sa nedáš dobrovoľne zatknúť, tak ti dnes výnimočne dám šancu na útek. Takže mi padaj z očí. Tu sa producírovať nebudeš! (Predbehol som ho a postavil sa chrbtom k stanici.)

Joker: Povedz „Braček", našiel si si niekoho? Lebo bežne nie si taký nervózny a navyše, to čo máš na krku, je dosť čerstvé. Ou, ou, ja už viem, že si teraz utiekol z postele, kde máš nedokončenú hru a rozprávaš sa teraz so mnou? (Smial sa ako šašo, ktorým je.)

Ja: Čo ťa do toho, ty idiot! Vypadni som povedal! Tebe sa nemám, čo spovedať!

Joker: Zrejme som sa trafil. Spravíme to inak, ty pôjdeš dnu a pustíš Karou von. Sama sa rozhodne prísť. Ja ju niekde počkám, prípadne sa vyparí pár tvojich kolegov. Hahaha. (Zamračil som sa. Koľko by som ich pochovával tento mesiac?)

Ja: Prestaň sa vyhrážať! Aj keby tu bola, myslíš si, že neodišla bez príčiny? Čo jej asi vyviedol ten tvoj synáčik? Hmm? (No čo! Si jediný, kto môže niekoho srať?)

Dva kroky. Dva rýchle kroky a moje čelo chladila hlaveň revolvera. Joker s privretými očami, čo sa mračil ma držal za tielko so zbraňou u čela. Usmial som sa jeho zbraň vykryl a držal mu ju u boku. Joker sa smial. Pustil som ho a na to som počul výstrel. Chlapci z obchôdzky. Joker sa schytil za bok. Odišiel s krvavou ranou a so slovami: „Vieš, ako dobre vyzerá stanica v plameňoch?" Smejúc sa utiekol do ulíc Gothamu. Chlapi prišli za mnou, no nemal som čas. Zakričal som ospravedlnenie. Šprintom som to vbehol ku kancelárii, kde som odomkol dvere. Karou zastala v pohybe držiac stoličku v rukách. Podvihnúc kútiky úst do menšieho úsmevu som zavrel za sebou dvere. Čakal nás dlhý rozhovor, ktorý mi teraz nie je po chuti, keď mám u seba doma Jacka. Hádam tam ten kretén nepôjde.

Karou: Konečne si tu. Vysvetlíš mi, ako som sa tu ocitla? Teda viem, že si prišiel po mňa, ale prečo som sa nezobudila u seba doma?

Ja: Bolo to bezpečnejšie pred tým, no teraz si po teba prišiel Joker.

Karou: Čo? Joker? Árgh. To mi nemôžu dať pokoj ani jeden deň? (Pozrela sa na hodiny.) Oprava, dali mi pokoj 4 hodiny, to je úspech.

Ja: Ak to nevadí, budeme pokračovať v aute, musím ísť domov niečo skontrolovať.

Karou: Jasné. Pohoda. Prídeš mi viacej uvoľnený v mojej prítomnosti. (Zamkol som dvere po jej prechode. Idúc bok po boku sme pokračovali v rozhovore.)

Ja: Hahaha. Hej? Asi som si priznal konečne, že ťa naháňať, nie je treba.

Karou: Hahaha. Ten bol dobrý. Hej, Akiva, čo myslíš, že chcú?

Ja: Absolútne netuším, čo má ten chumaj v pláne. Ale vedel o tebe skôr, ako by som ho išiel ja osobne vypočúvať. Evidentne synáčik nemohol dôjsť. (Otvoriac vchodové dvere sme kráčali ďalej k autu.)

Karou: Zrejme sa hrajú v malým chlapcom. Než som odišla, som ho zrazila vo dverách. Vieš čo, nech chcú hocičo, nič dobré to pre mňa nie je. Zomrel mi otec, ktorého telo je u nich doma. (Nastúpili sme do auta a naštartujúc som vyrazil.) Nemohla som sa s ním poriadne rozlúčiť. Neviem, či bude mať dôstojný pohreb. Odmietam prísť do toho domu skôr, ako bude otec pochovaný.

Ja: Mňa by veľmi zaujímalo, ako o tebe vedel. Všetkých som si preveril. Kto by len trochu súvisel z niektorým zločinom, hneď som prepúšťal. Kto bral úplatky, drogy, pil v službe. Všetci sú preč, prípadne pod mojím prísnym dohľadom počas služby. Podľa tvojich slov usudzujem, že tvoj nie je. Hahaha. (Kukla na mňa zhrozene.)Teda nie, že by som v teba neveril. Určite budeš dobrou mamou, len by mi to podľa rokov nepočítalo dobre. Úprimnú sústrasť. Mrzí ma, že som ti nepomohol. Prepáč, zavolám si. (Vybral som telefón, lebo rozhovor cez palubovku, som nechcel riskovať. No v tom sa vysvietilo Jackove meno. Prijal som.)

Thanks Thanks Thanks ♥♥♥

---(1095 slov)---