Moje sólo (Joker a Harley Quinn)

Bolesť a hrôza

Po dlhšej odmlke, nová časť.. Ako sa máte ľudia.. Mate nejaké nápady? Lebo zatiaľ, čo pokračujem v písaní, rozmýšľam, ako ho osviežiť..

Viem, že niekoľko rokov som vám ubrala a nie je s postavami taky vzťah.. No dúfam, že ste si jednu obľúbili, lebo v najbližšej dobre niekto zomrie..

Jokerov pohľad

♥ príjemné čítanie ♥

Mal som len povrchové zranenia z prestrelky so Sydney. Volal som Harley, no než prišla za mnou, som stihol upadnúť do bezvedomia. Nepamätám si veľa vecí, ale keď sa jej podarilo ma prebrať, som si všimol jejzranenia a krv na tele. Spozornel som, lebo bola skoro nahá. Kde máštopánky? Kedy si si stihla vyzliecť kratase? Prečo máš rozpustené vlasy, vždymáš gumičky. Ofúklo ma. Prečo nemám topánky? Kde si mi ich dala? Pozrúc sa nateba lepšie, som si všimol, že máš porezané stehno, krvácanie si si zastavila pomocou mojej košele. Pretrpím to. Bola moja obľúbená. No ty si mi prednejšia. Pozrúc na svoje telo som bol samí škrabanec a rezné rany? Kto to stihol? Kedy? Asi Sydney. Počkať! Kde je? Ako skončila? V okolí nás je trávnatá plocha. Pokúsil som sa vstať a spoločnými silami sme sa vydali ukryť predprichádzajúcou búrkou do renesančného kaštieľa. Pripadal mi z toho obdobia. Vyšli sme schody a otvoriac dvere sme vstúpili dnu. Bezakéhokoľvek svetla sme sa pohybovali v tmavých chodbách kaštieľa. Namoment sa osvetlili priestory haly bleskom a keď sme spravili pár krokova ozval silný hrom. Každý blesk nám osvetľoval cestu kaštieľom. Naschodoch som uvidel postavu muža už v dlhšom štádiu rozkladu. No mobil, ktorý vyzeral byť funkčný, držala obeť v ruke. Sklonil som sa k nemu a mobil si zobral. Zrazu sa ozval smiech. Priradil by som to dieťaťu. Otočili sme sa s Harley dozadu. Blesk. Uvidiac dieťa dolu v hale smesa zľakli. Bral som nohy na ramena. Ľavá strana schodiska, čo mi bola bližšie,som vybehol. Obrátil som sa na Harley v momente, keď som započul veľké dunenie. Schody na pravú stranu sa zničili a je tam obrovská diera. Počujúc todieťa hovoriť niečo v ruštine som utiekol a snažil sa skryť. Počujúc smiech tesne za mnou som zrýchlil a to sa mi stalo osudným. Celou silou som narazil do stĺpa predo mnou. Uvidiac dieťa sa skláňať nad mojou tvárou somodpadol. Nevediac koľko času prešlo, ale keď som sa zobudil, svietilo slnko.Rozhodnutý, že vstanem, som sa zapozeral po miestnosti, kde som ležal. Chytilsom si hlavu a zistil, že krvácam. No do piče! Čo to je za miesto? Posledné, čo som videl, bol stĺp. Pozorujúc, že je v izbe knižnica, pohovka a veľa bielej látky na nej, som skúšal zaostriť zrak. Nevesta. Mŕtva nevesta. Pomaly som sa posadil a oprel o stenu. Hádajúc, koľko tú tánevesta čaká na svojho princa, som opatrne vstal. Nepočujúc žiadne dieťa som pristúpil k knižnici. Vzal som jednu s kníh a oprášil ju. História panovníkov. Chytiac knihu lepšie som začal listovať stránky. Zo stredu knihy vypadol kus lístka. Knihu som vložil naspäť do knižnice a lístok som zodvihol. Prečítajúc si, že to písala tuto slečna nešťastná, som pochopil čas, od kedy tu leží. 16. Storočie. To si veľmi dobre zachovalá kostra dámy. Lístok som ti vložil medzi kosti, kde by mala byť dlaň. Nečítal som to. Len tvoje meno . Elizabeth Stuart. Pozrel som sa na portrét muža, na ktorý smeruje tvoja hlava . Muž mal prísny pohľad. Čierne nakrátko ostrihané vlasy mu tvarovali lícne kosti. Róba, ktorú mal oblečenú, by som prisúdil na najbližšieho nasledovníka trónu. Pod portrétom sa nachádzala menovka panovníka, no bola zaprášená. Vytie. Vlci. Zrejme to tu strážia od nepamäti. Otvoril som dvere a vstúpil nachodbu. Vidiac, že slnko začína zapadať a tiene sa zmocňujú panstva som pomaly  našľapoval po chodbe. Plač. Otočiac sa na mieste smerom k schodom plač utíchol. Obrátil som pohľad naspäť. Zľakol som sa. Malé dievča stalo predo mnou. Pozrúc sa lepšie na ňu som uvidel krv. Hovorí sa, že ja som najväčší blázon v Gothame. Som rozhodnutí tvrdiť, že to dievča predo mnou je väčší. Začal som pomaly cúvať k dverám, odkiaľ som vyšiel. Dievča zostávalo na mieste. Na moment som sa otočil, že si otvorím dvere, no uvidiac to dievča predo mnou som sa rozbehol preč. Náraz. Znova ten stĺp. Mám ale šťastie. Znova tma.Niekde v diaľke počujem smiech. Chce sa smiať tiež. Nejde to. Niečo mám na ústach. Zamrkal som očami. V hlave mi dunelo. Ruky mám voľné. Jedna dobrá správa. Očami som blúdil po izbe. Buchot. Točil som pohľad doprava. Nie! Ty nie! Nechoď ku mne! Zdesene som hľadel na dievčatko, ktoré si ku mne prisadlo. Prstami sa približovala k mojej hlave. Dotkla sa môjho čela a prsty zaborila do mojej rany. Zabolelo to. Pozorujúc ako odtiahla ruku a oblizla si mojukrv z prstov. Priložila ruku na moje brucho. Pociťoval som jej nechty.Škrabkanie znelo fajn. No z dieťaťom si nedovolím nič mať. Škrabanie sa zosilnel a cítiac, ako mi nechty zarypuje viac do kože, ma pokožka začala páliť . Ako by to nestačilo, ich zaborila do môjho boku. Skríkol som. Ohromná bolesťa pálenie. Očami som vyhľadal tie jej. Zostal som v údive. Buď nemala žiadne, alebo boli celé čierne aj s bielkom. Priložila si svoju krvavú ruku k tvári. Obtrela si ňou ústa a postavila sa. 

Thanks Thanks Thanks ♥

---(863 slov)---