Moje sólo (Joker a Harley Quinn)

Krvavá košeľa

Zrejme som ho vystrašil na toľko, že sa nemohol postaviť. Prešiel som pár krokov k nemu, zdrapol ho pod pazuchu a vytiahol do stoja. V tom som zacítil smrad. Pustiac ho, som uvidel ako si drží rozkrok, čo má mokré rifle. Mykli mi kútiky do úsmevu. Od hanby utiekol preč. Učiteľka ho ani nestopla. Bod a, zmravniť spolužiaka je za mnou. Bod b, vyriešiť šikanu učiteľky. Pozrel som sa, kde je Mike a uvidiac ho v druhej lavici sedieť samého, som si potiahol stoličku a sadol si.

Učiteľka: Vy- Vy ostávate tu?

Ja: V kľude pokračujte, ako by som tu nebol. Chcem vidieť váš výklad učiva. Potom sa porozprávame. Hahaha.

Mike sa zasmial tiež. Potom si už otvoril zošit a učebnicu s príkladmi. Pozorujúc zaseknutú šokom učiteľku, som sa nemohol prestať usmievať. Bol to skutočne krásny pohľad. Vediac, že je jej už chýba iba dotvoriť úsmev. Zobral som Mikovi ceruzku a knižku, kde som začal písať výsledky. Chvíľu som si veselo písal a počúval, ako sa snaží mať tón hlasu v pohode, ale sa zasekávala a sem tam v momente pozretia si do očí jej hlas preskočil. Nevedela pod stresom viesť výuku. Vstanúc z miesta som prešiel ku katedre a zoberúc si jej knihu s perom, som jej napísal odkaz. Zakývajúc Mikovi, že poň prídem, ako si niečo vyriešim, som odišiel. Nebudem tu celý deň počúvať pičoviny, ktoré nepotrebujem. Vyšiel som zo školy a pocítil ten čerstvý vzduch, ktorý by sa hodilo sfarbiť krvou. Auto som nechal pred školou. Veď nikomu zavadzať nebude. A kto ho skúsi odviesť, tak sa nepoznám. Kráčajúc si veselo okolo obchodov na uliciach s rukami v kapsách sa mihotali tváre vydesených ľudí. Nie len policajti majú obchôdzky. Aj ja si musím vyvetrať hlavu. Hlavne teraz. Čo len s tebou je Harley? Všetci sa tlačili na vôkol okolo mňa. Nikto sa ma neopovážil buchnúť, ba čo i len sa otrieť o môj rukáv saka. Hahaha. Zastaviac sa som sa obzrel okolo seba. Šperky. Koláče. Dekorácie. Tri obchody, ktoré by som najradšej vyhodil do vzduchu. Škoda že nemám granát. Zašiel som do dekorácií, pozerajúc som uvidel dievčine, ktorá bola zaujatá mobilom, že ma ani nezaregistrovala, fixe. Zobral som si ich a než stihla vnímať, som bol preč. Takže som si smajlíkom označil všetky obchody, ako boli v poradí. To si snáď zapamätám. Hahaha. Fixe som si dal do náprsného vačku a pokračoval ďalej v ceste. Melódia. Zvoní mi mobil. Vyberúc ho z kapsy na obrazovke svietilo utajené číslo. Myknúc plecami som to zodvihol.

Anonym: (Chrapľavým hlasom hovoril.) Karou bola odvedená kapitánom polície na stanicu. Väznená a zranená.

Zostal som stáť uprostred chodníka. Hovor sa vypol po dopovedaní tých slov. Čo zas ten kokot spravil, že je odvedená na políciu? Prečo sa nebránila? To už jej vôbec nezáleží, čo k nej Stewee cíti? Árch. Chcem zabíjať. Schytil som najbližšiu osobu, čo bola po mojej pravici. Pozerajúc do očí asi 5 ročného dievčatka ma upozornil krik. Matka mi išla jednu vlepiť, ale keď ma zbadala, tak len cúvla, držiac dievčatko za ruku. Usmial som sa a vybral zbraň spoza saka. Namieril som to presne za osobu, ktorá bola za matkou. Strelil som. Otočiac sa okolo osi, som vystrelil päťkrát. Krik. Napätie. Panika. Stres. Bežanie. Môj smiech. Och. Toto je očista. To mi nestačí. Rozutekal som sa k polícii. Smejúc sa po ceste som vymenil zbraň za nôž. Kto bol veľmi blízko, bol reznutí alebo bodnutí. Dobehnúc pred stanicu som sa vydýchal. Narovnal som sa a išiel si na vrátnicu pozdraviť chlapcov. Vojdúc dnu som zbadal jedného z nich. Právo a poriadok. Ha. To určite, ty gašpar.

Ja: (Namieril som naň zbraň.) Zavolaj kapitánovi, že chcem, aby by mi vydal Karou. Okamžite. Lebo vás vyhodím do vzduchu. Nie je to tak dávno, čo ste rekonštruovali radnicu. Tak nech nemusíte aj stanicu. (Trasúc rukami vytiahol mobil.) No poďme! Volaj! (Strelil som do stropu, aby sa pohol. Zavolal a keď dohovoril, som sa otočil.) Výborne, ty gašpar. Počkám vonku.

Nadýchol som sa čerstvého vzduchu. Schoval som si zbraň a čakal na bračeka. Ten kretén, robí problémy. Jáj. Mal som mu nechať viac tých dlhov. Nemusel som byť taký férový. Roztiahol som ruky do strán a pozrúc sa nebo som sa smial. Upokojac smiech som uzrel auto. No konečne. Idem ešte po Mikeho. Bez pozdravu a s opovrhnutím som sa naň zadíval a povedal, čo som mal na jazyku. Nemám ho rád. Robí mi napriek. Ja a zatknúc sa dobrovoľne. Hahaha. To bol dobrý vtip. Vypýtajúc si Karou, mi bolo zavrhnuté, že by tu nejaký špeh pre mňa pracoval. Ani nepracuje. Neviem, aká dobrá duša si chcela zachrániť život, ale má smolu. Ja nikomu nedarujem také zadarmo. Hahaha. Ty ma necháš utiecť? Sám si prebehol za mňa. Takže si mi sám potvrdil, že tu je. Všimnúc si, aký je zadýchaný a pritom spravil pár rýchlych krokov. Počkať. To sú Cucfleky. Zazubil som sa a udrel na citlivú strunu. Zasmial som sa od srdca. Trafil som. Videl som, ako sa zapýril, keď to vravel. U ú. Nezbeda, takto nechať v posteli prácu rozrobenú. Hihi. Pýtajúc si Karou, som nehodlal rozoberať nepodstatné veci pre mňa. Potrebujem ju späť. Pohreb a veci okolo toho si musí zariadiť ako jediná živá sama. Ja to môžem akurát pomôcť organizovať vďaka chlapom. Všetci, čo patrili pod Adriána Karou ako vodcu neuznávajú a radšej sa rozpŕchli preč. Mmh. Má to ale smolu. Nevie, čo to sú verní ľudia. Čo tak mŕtvy policajti. Preskakujem z myšlienky na myšlienku. Ale nie je to zlý nápad. Navrhol som to aj Akivovi. Zatváril sa smutno. To už som ich toľko zabil alebo sa Stewee hral? Dobre, kričali po sebe hneď ráno. To je pravda, ale čo by jej už len on mohol urobiť? Okrem dieťaťa a zabitia asi nič? Aj tak ma vytočil. Vytiahol som zbraň a spraviac pár krokov som oprel hlaveň o jeho čelo. Držiac ho druhou rukou za tielko, pod ktorým sa odhalilo tých cucflekov viac mi došlo zle. Nedržal som ho pevne. Vykrútil a vykryl mi zbraň. Namieril mi ju do boku. Zasmejúc sa som ucítil bolesť. Čistý priestrel. Ku, ku, ku, chlapci idú. Chytiac si ranu som sa rozlúčil s poslednými slovami. Prebehol som s krvácajúcou ranou po ulici. Prešmykol som sa okolo ďalších policajtov, čo uzavierali priechod medzi ulicami. Popri rýchlym krokom som si všimol tú spúšť. Jej, to som bol ja! Hahaha. Konečne som sa dostal do školy. Kráčajúc si to do triedy, kde keď ma zbadal Mike, sa začal hneď baliť. Odviezol som ho domov aj cez protesty tej piče, ktorá sa začala zrazu rozkrikovať, že prečo ho odvádzam zo školy. Vonku som odomkol auto, rýchlo sme si sadli. Ja som vykonal čo je potrebné a vyrazil domov. Koľko som išiel cez to mesto? 120 či 150? To je jedno, oni mali nehodu nie ja! Hurá. Už som skoro pred domom. Mike vytočil Steweeho číslo. Nech nachystá lekárničku. Juj. Malý sa o mňa stará. Zastaviac pred vstupom som dal ručnú, vypol motor a kráčajúc dnu, že si odomknem ma predbehol Mike. Stewee akurát niesol lekárničku po schodoch dolu. Vyzliekol som si sako aj košeľu. Zostanúc stáť, mi začal Stewee ranu ošetrovať. Po skonštatovaní, že potrebujem zašiť, inak to bude veľmi krvácať, som sa len zamračil. Vie, že to nemám rád, no musím. Pridŕžajúc sa ramien mi zašil ranu. Obviazal ma ako vianočný darček. Celé brucho mi obviazal. To sa teraz nemám hýbať? Hej, musím ísť pre Karou. Pochybujem, že vôbec príde naspäť, keď jej to ten debil zreferuje. Že som po ňu prišiel. V rozjímaní mojich myšlienok mi Stewee vytrhol sako s košeľou. Pozrel som sa naň s otáznikmi v očiach.

Stewee: Snáď si nechceš dať tú krvavú košeľu naspať na seba?

Thanks Thanks Thanks ♥♥♥

---(1281 slov)---