Moje sólo (Joker a Harley Quinn)

Otravné papiere...

...Ahojte ľudia.. Ešte žijem. Nezavesila som tento príbeh na háčik do skrine, že s tebou už nepohnem.. hold len okolnosti, práca a všetky povinnosti človeka tak vyšťavia, že nemá náladu niečo tvoriť. Tak hádam, sa nájde ešte niekto, kto by mal záujem o ďalšiu tvorbu? Keď tak dajte vedieť. Ďakujem ... :-)

...príjemné čítanie...

♥

Akiva pohlad

Pracoval som do nemoty. Ako kapitán polície toho mám na starosti vyše hlavy. Viac než neschopnosť nenávidím, čo je moje príbuzenstvo. Mysliac si, že si môže vyskakovať a baviť sa na môj účet, na účet mesta, na účet nevinných ľudí, ho smrť stále obchádza. Konečne, keď som mal šancu, mi zmizol. Stále som dohliadol na pokoj. Vytratil som šancu na lásku už len kvôli minulosti, som zavrhol, že by so mnou niekedy išla von. Karou. Stále nad tebou premýšľam. Prečo si si zvolila taký život. Prečo si si vybrala takého hňupa. Čo Ti také ponúkol na rozdiel odo mňa. Pretože som sa o teba strachoval a držal si odstup, som si pripadal ako prenasledovateľ. Skôr či neskôr by si ma zavrhla aj ako priateľa, teda ak ma tak vôbec berieš. Preto sledovanie tvojich krokov, krokov tvojho otca boli kľúčové. Mať na teba dosah a jednak aj odstup. Vedel som, že si zmizla na obchodné stretnutia. Vedel som, že prerábaš bunker. Že renovuješ niektoré kluby a miesta, kde by som nemal byť, ale bol som tam. Tvoj dom zíval prázdnotou niekoľko mesiacov. Tvoj otec zmizol. Tvoja mama sa našla mŕtva. No nie ani tak ona, ako zvyšky z jej tela. Chcel som ti byť na blízku. Aby si sa mala o koho oprieť, ale tak veselo si si plánovala svadbu, že som bol aj rád, že si prišla o matku. Je to odo mňa hnusné, ale ten zvyšok jej tela je spopolnený. Leží u mňa v kancelárii už pridlho. Pokúšal som sa Ti ho dať, no neúspešne. Buď si ma odohnala. Nezdvihla mobil. Neotvorila dvere. Neodpovedala na smsku. Utiekla predo mnou ako pred zloduchom. Práve riešim poškodzovanie verejných priestorov. Vážne nemám nič lepšie na robotu, ako sa ospravedlňovať Stewee. Je jasné, že to bol on. Ale aký si mal dôvod? Zlý deň? To je tu po každé. Už by mohol byť pokoj. Pokiaľ nevyčíňa Stewee, tak sa zjavia jeho komplicovia. Pozerajúc do obrazovky počítača som si zívol. Káva. Kde je? Dívajúc sa na hrnček, ktorý bol prázdny, som sa odsunul. Chce to ešte jednu. Vyšiel som z kancelárie. Pozdravil som podriadených, ktorí si veselo plánovali dnešné popoludnie ako ho strávia s rodinami. Pokiaľ ich nezavolám, majú voľno. Je pekné, že si ho užijú plnými dúškami. To len ja sa tu zakopem na stanici. Dorazil som do kuchynky. Moje šťastie. Nechali mi poslednú kapsulu na espresso. Dajúc hrnček do stroja mi zavibroval mobil. Pravda, kvôli práci, mám vibračné zvonenie. Platí pre hovory aj smsky. Vytiahol som si mobil z vrecka a berúc si hrnček som si usrkol kávy. Popáliac si jazyk som zostal nemo hľadieť na správu: „Chceš sa stále stretnúť? Karou." Teraz? Zrazu si si našla čas slečna? Vediac, že robím chybu, moje srdce už rozhodlo skôr než rozum. Bežiac do kancelárie som schmatol kľúče od auta. Otočil som sa na päte a prebehnúc cez celú stanicu až na parkovisko som zrazil 4 kolegov. Ospravedlnil som sa im a utekal vždy ďalej. Vybehol som zo stanice a smerujúc k svojmu autu, som ho diaľkovo odomykal. Otvoriac dvere, som strčil kľúče do zapaľovania. Zaradiac rýchlosť som šliapol na plyn a vyrazil. Pomocou palubovky som vytočil Karou. Počas nášho rozhovoru spomenula zráz pri Gothame, kde je hustý les. Snažil sa ju udržať pri vedomí, hovoriac na ňu, som jej kládol otázky, aby som získal čas. Čas kým ju nájdem. Ten len je naozaj hustý. Stočiac volant niekoľko ráz než som sa dostal na správnu cestu. Vydrž Karou. Už idem. Zráz, konečne. Vypol som motor, zaistil auto ručnou a vystúpil. Opatrne som zliezol po betónovej stene do lesa. Akonáhle som ucítil pevnú zem pod nohami som sa rozbehol. Karou! Bežal som. Pod mojím dupotaním praskali konáriky ale aj väčšie konáre. Z diaľky som niečo počul. Mobil som oddialil od ucha, nech som si istý. Karou. Našiel som ťa. Chytil som ťa do objatia. Sykla si mi v náručí a zavrela oči. Uistil som sa, že dýchaš. Cítil som tvoj dych na končekoch prstov spolu zo slabým tepom. Vstal som a niesol si ťa v náručí k autu. Po pár minútach si sa znova prebrala. Pozrela si sa dohora. Mysliac si, že je to na mňa, som sa usmial. Len si sa trochu pomrvila a oči zavrela znova. Asi sa niečo stalo iné, keď nemáš energiu klásť odpor. Dostanúc sa k betónovej stene som sa ťa snažil prebrať. Otvorila si na mňa svoje krásne oči a než si stihla čokoľvek povedať, som ťa predbehol.

Ja: Musíš sa ma chytiť okolo krku. Inak sa nevyšplháme.

Prikývla si. Stúpla si si na kameň, držiac ťa za boky si si obmotala ruky okolo môjho krku. Zaprel som sa a začal liezť. Trochu si ma dusila, ale to nevadí. Hlavne, že sa držíš pevne. Už sme boli skoro hore, chýbalo pár centimetrov a som cítil postupnú úľavu na krku. Rýchlo som si ťa pridržal. Vyzerali sme smiešne. Akoby si skočila zo zrázu a ja ťa držím.

Ja: Chyť sa lepšie, inak padneme obaja.

Asi to fungovalo. Prebrala si sa trochu do reality. Chytila si sa jednou rukou mojej a druhou môjho opasku. Postupne si sa začala cezo mňa drať nahor. Keď som videl, že ležíš na zemi, tak som zabral, aby som bol pri tebe hore. Ležali sme vedľa seba. Posadil som sa a pozrel na teba. Dívala si sa mi do očí. Vstal som a opatrne ťa zobral do náručia. Uložil som ťa na zadné sedačky a posadil sa dopredu. Naštartoval a smerujúc naspäť do mesta, som v spätnom zrkadle zazrel, ako si znova zaspala. Zaviezol som nás na stanicu. Zaparkujúc auto, som vypol a vystúpil. Pozdraviac kolegov, ktorí išli na dennú kontrolu ulíc, mi odkývali. Zoberúc tvoje telo, ako by si nič nevážila, pierko, som mieril k sebe. Len čo som prešiel cez vrátnicu, ma zastavil strážnik Dave. Udivene na mňa hľadel a mykal očami raz na mňa a raz na Karou.

Dave: Kapitán. Nebudú z toho problémy? Nedávno sme opravili časť stanice. Nepotrebujeme znova, aby sem nabehli a nechali to tu vybuchnúť.

Ja: Dave. Chápem, že sa Ti opravovať nechce. A ani nemusí, nebude sa totiž nič demolovať. Nik o nej nevie. Potrebujem ju ošetriť, tak ak ma ospravedlníš, idem na to.

Dave: Och. Samozrejme. Chcete s niečím pomôcť? Ak nie, idem vystriedať Iana pri kamerách a pošlem ho spať.

Ja: Jasné, pošli ho domov. Nie, ďakujem. Nepotrebujem pomoc. Len než pôjdeš ku kamerám, daj vedieť cez dispečing chlapom, nech aspoň 10 držia hliadku blízko stanice pre prípad núdze. Pošli za mnou Jacka.

Dave: Rozkaz kapitán.

---(1131 slov)---

Thanks Thanks Thanks ♥♥♥