Moje sólo (Joker a Harley Quinn)

Zjavenie anjela

Hi guys, všetci úžasní, čo robíte dobrú náladu, keď tvorím.
Takže Dimitri a spol už zmiznú z domu... Joker sa začne trochu ukazovať medzi svojich ľudí v dome.. Zjavenie niekoho, kto zmizol.

Podľa plánovaného zoznamu špeciálov, mi nevyšli dva pokusy. Deň matiek a otcov. Žiaľ ich musím, zatiaľ odložiť na neurčito.. Ale budú iné.. Takže ak nebudem pracovať na hlavnom deji, tak je to jeden z nich..

Ďakujem za podporu a hlasy, ste skvelí 🥰😊

...Príjemné čítanie... ♥

Steweeho pohľad

Bol prekvapený ale aj zarazený. On vyšiel z izby. Otec. Som rád. S tetou Roze sme vyrazili na nákupy. Tá si vyberala snáďčokoľvek. Peniaze nerobili problém. Platilo sa to s otcových peňazí. Sám kedysi povedal, že si mám dopriať. Keď som videl tetu Rozu takú šťastnú, som nemohol inak. Kupovali sme blbosti, oblečenie. Dimitri sa k našej nákupnej mánii pripojil ani nie po hodine. Chcel som s nim prebrať rokovanie, no nedal mi možnosť. Tiež rád vypol. Sám som sa rozhodol, že pojem nakúpiť potraviny. Keď som všetko mal, som sa vybral k autu to schovať. Po piatich minútach za mnou prišli Dimitri s Rozou ovešaný taškami. Hodili to taktiež do auta a išli sme domov. Celkom pokoj v meste. Niečo mi pripadalo zle. Niečo sa v meste deje. Niečo, o čom nemám tušenie. Ale mám pocit, že sa niečo v blízkej dobe udeje. Dorazili sme domov. Zaparkoval som, vypnúc motor sme vystúpili. Berúc tašky sme išli do kuchyne. Upratať nákup. Vidiac otca v lepšej nálade som sa usmial a potľapkal som ho po ramene. Po chvíli sa odobral preč. Vedel som, že nebude dlho s nami, ale bol som rád aj za taký moment. Možno už starnem alebo dospievam, tak ako by si ma predstavovali. Zamrkal som. Dimitri mi mával pred očami a ja som ho nevnímal.

Dimitri: Chcel som hovoriť o tom rokovaní, no mám zasvätiť aj Jokera?

Ja: Netreba. Čo chceli tí tupci, čo si myslia, že nemôžem stavať, kde chcem?

Dimitri: Mesto požaduje, aby si prišiel na rokovaní osobne. Dovtedy nič nepodniknú a ani neschvália. Napriek môjmuvysvetľovaniu, že mám dovolené, ťa na tom rokovaní zastupovať mi nepomohlo. Papier s splnomocnením roztrhli a hodili do koša. So mnou sa zahadzovať nebudú. Takže som po polhodine handrkovania odišiel za vami, no kvôli kolónam som meškal.

Ja: Kokoti! Zmrdi! Vyjebanci!

Roza: Stewee! Je tu Mike!

Ja: Prepáč mi Roza. (Odišli sme na chodbu.) Ako si toto dovoľujú? Už im dávno nevybuchli kancelárie? Tuším sa idem pripomenúť, že so mnou sa nezahráva!

Dimitri: Stewee?

Ja: Áno? Ešte niečo?

Dimitri: Vlastne hej. Nechcem, aby to vyznelo, že si nevážim vašu pomoc a podporu, alebo vás ako ľudí. Len mali by sme s Rozou odísť do vlastného. Niečo som aj našiel, viem, že by sa jej tam páčilo. Stále budeme k dispozícii ak bude treba, ale skôr na striedačku. Mike má aj dosť rokov, mal by začať chodiť do školy a podobné veci. Chápeš ma?

Ja: Hej. Hej, chápem. Tvárim sa divno, že? (Prikývol.) To ja by som sa mal poďakovať. Čo všetko ste ma naučili a za chvíle, čo tu aj rodičia neboli a veď vieš. Kedy asi odchádzate? Pomôžem vám niečo odviesť alebo tak?

Dimitri: No, ako to povedať... (Poškriabal sa na záhlaví.) ...my tam polovicu vecí už máme presťahovanú, no tie väčšie krabice sú tu. Nevedel som, ako zareaguješ. Ale keď sa chápeme, idem to dokončiť a prídem po Rozu s malým.

Ja: Jasné bež. Nebudem ťa zdržovať.

Dimitri ma potľapkal po ramene a odišiel do svojej izby. Stojac ako stĺp na chodbe som mal možnosť uzrieť koľko krabíc vypratáva na chodbu. Idúc do zbrojnice mi bežalo hlavou. Ja a otec, zostaneme v tak veľkom dome sami. Teda ak bude vychádzať z izby, tak budeme dvaja, inak by som tu bol naozaj sám. Berúc z police batoh som si doň dal zásobníky, do extra priehradky 4 granáty a vyjdúc z miestnosti ako školák na strednej som sa išiel pozrieť na radnicu. Nehovoriac nikomu nič som odišiel. Veď komu? Dimitri s rodinou sa sťahujú. Otec by ma aj tak nevnímal. Mama? Tá je už koľko nezvestná. Žiadnu stopu nemáme. To by bola veľká náhoda ak by som niečo našiel. Adrián všetko zničil. Čokoľvek nás mohlo nejako s ňou spojiť, naznačiť kde je alebo uzrieť, že áno, bola som tu. Nič. Autom som odbočoval na jednej z mnoho ulíc v Gothame, keď na malý moment som zočil postavu. Bola to žena, to som si bol vedomí, jej krásne modré vlasy viali vo vetre. Modré! Karou! Išla peši, mal som východu. Stúpil som na plyn a pridal. Nemohol som ju stratiť z dohľadu. Vkročila do nákupného centra. Do riti! Rýchlo som sa dostal pred vchod, vystúpil z auta, berúc batoh som ho zamkol. Predieral som sa cez davy ľudí do vnútra. Počujúc krik, streľbu a paniku ľudí som uzrel anjela. Karou! Stál som tri metre od obchodu so šperkami sledujúc ako ustráchaná predavačka ti všetky šperky balí do tašky. Kráčajúc k tebe si nemala chochmes sa otočiť. Mierila si veľmi sústredene na ňu. Keď stočila predavačka pohľad na mňa upustila tašku a skryla za pult.

Karou: Okamžite vylez a dávaj všetko do tašky, inak si mŕtva!

Ja: Karou. Odkedy si taká hrubá? (Po mojich slovách sa otočila.)

Karou: Čo chceš? Daj mi pokoj.

Ja: Aká drzá, chceš potrestať? 

Karou: Od teba? Chceš ma rozosmiať? Hej ty čupka, okamžite pokračuj v balení tých šperkov, inak daj zbohom rodine!

Ja: Príde ti to smiešne? To aby som začal.

Približujúc sa k nej stočila zbraň na mňa. Usmial som sa a kráčajúc k nej sa devina oprela o moju hruď. Zamračila si sa. Ou, nemal som ísť tak blízko? Pozrúc sa na predavačku som kývol, nech utečie. U tohto rozhovoru už svedkov nepotrebujem. Počujúc dvere buchnúť sme osameli a mne sa úsmev rozšíril. Začal som sa smiať. Zbraň som ti vychytil, bolo vidieť, že si to odomňa nečakala. Hneď si hľadala druhú. No bolo ti to zbytočné. Podkopol som ti nohy a zasadol. Než si sa spamätala, som ti schytil ruky nad hlavou.

Ja: No toto máme za sebou. Teraz sa porozprávame.

Mlčala. Odvrátila pohľad na bok. Prechytiac jej ruky do jednej som ju s pravou rukou pohladil po líci.

Ja: Karou. Prečo si zrušila svadbu? To už ma neľúbiš? Spravil som niečo, čo ti ublížilo? Mám nejakú šancu to napraviť medzi nami?

Thanks Thanks Thanks ♥♥♥

---(1053 slov)---