Moje sólo (Joker a Harley Quinn)

Prečo Jacku!

...Pokračujeme Akivom.. Len upozorňujem na začiatku, bude tu trochu Yaoi.. Boy and Boy.. Tak hádam, nie ste homofóby a nestratíte záujem čítať dalej... 

Nesúc Karou do mojej kancelárie som si ju lepšie prichytil. Voda? Podivne mokro. Zastaviac sa mi spadol pohľad na ňu. Tečú jej sliny zo spánku. Mám od nej košeľu. Och. Teraz sa musím prezliecť. Mám vôbec náhradnú tu na stanici? Snáď hej. Pokračoval som ďalej v ceste. Na chodbe som už nestretol nikoho. Podišiel som k svojim dverám a držiac Karou jednou rukou som hľadal kľúče vo vrecku. Mám ich. Nahmatajúc ten správny som ho zasunul do zámku a odomkol si. Karou som položil na pohovku a idúc zatvoriť som zočil Jacka. Prejdúc cez prah som zatvoril za sebou. Toto nepotrebujem rozoberať pred ňou.

Jack: Kapitán? Potrebujete niečo? (Bol som prekvapený, keď ma Dave poslal za ním.)

Ja: Hej. Mohol by si zájsť k Jokerovmu domu a vyzistiť, čo sa do pekla stalo. Nechápem, prečo kvôli jeho debilnej Family, musí mesto byť neustále vo strehu.

Jack: Chápem. Mám ich sledovať a podať informácie, hneď ako niečo zistím. (Ešteže s ním robím vyše 10 rokov, inak by som vážne nevedel, čo myslí. Čítanie medzi riadkami.)

Ja: Áno, presne.

Jack: Ešte niečo kapitán? Mali by ste si prezliecť košeľu. Neviem, čo ste robil, ale je mokrá. (Vykĺzlo mi to z úst. Nafackoval by som si. Nechcel som sa takto priznať, že po ňom pokukujem. Som idiot. Korunovaný.)

Ja: Nie. To je všetko. O všetkom ma informuj. Môže to byť aj blbosť, ktorú si myslíš, že je dôležitá. Máš pravdu. Idem si nájsť druhú, ak vôbec tu je.

Po mojich slovách som videl Jackovi jemnú červeň pod očami. Priblížil som sa a dajúc mu ruku na čelo sa striasol. Jeho líca nabrali väčšiu červeň. Prikrčil som sa nižšie a lepšie sa prizrel. Jack akoby nedýchal. Mykal očami na moju ruku, ktorú som mu stále držal na čele a moju tvár.

Ja: Jack... Si v poriadku? Nie je Ti zle? (Tras ustával.)

Privrel oči a dal svoju ruku na moju. Opatrne ju sňal preč z čela, ale nepúšťal ju.

Jack: S-so-som v po-poriad-poriadku. K-k-kapitán. (Držím ho. Ale už stačí. Pustil som Kapitánovi ruku.)

Ja: Nepríde mi to tak. Ale podľa dotyku na čele, tak teplotu nemáš, no i tak si červený akoby si mal. (Pristúpil som bližšie, že sme boli od seba vzdialený na pol metra.)

Jack: K-k-kapitán? Ch-chceli s-ste ešte n-niečo? (Cítim tvoju voňavku. Si dokonalo blízko, no aj tak nie dostatočne.)

Ja: Rozmýšľam. Si červený. Koktáš. Trasieš sa, síce jemne, ale predsa. Teplotu nemáš. Či som niečo zle nepoznamenal, no stále mi neprídeš v poriadku.

Na moment pohľadom hľadám vysielačku, no zisťujem, že ju nemám. No Jack áno. Vezmem si ju a vravím: „Zdravím chlapi, tu Kapitán. Potrebujem, aby ste dvaja z vás išli obhliadnuť okolie Jokerovho domu. (Jack: Ale kapitán, vraveli ste...) Jack sa mi žiaľ nezdá, tak zostáva so mnou na stanici..."

Vysielačka: Kapitán, hlási sa Sebastian a Lorenzo. Berieme si to na starosť.

Ja: Dobre, všetko podozrivé hlásiť. Ďakujem. (Vypnúc frekvenciu, som dal Jackovi vysielačku späť k opasku.) Ďakujem za požičanie a k tvojmu skákaniu do reči, by som sa rád vrátil. Evidentne už nekoktáš, tak sa s tebou porozprávam rád pri káve. Lenže teraz mám inakšiu prácu, ktorá nepočká.

Jack: Smiem vedieť, prečo si ma najprv volal, že mi dáš prípad a teraz, si ma z neho odvolal? (Vykanie. Ops. Do riti.)

Ja: Tak to sme pokročili, nie? Bez vykania nadradenému. Jackie.

Jack: Som Jack. Nie Jackie! Akiva, zapamätaj si to. Mohol by si si prestať uťahovať z môjho mena. (V posteli by to znelo lepšie. Och musím sa stopnúť, lebo to nedopadne dobre.)

Ja: Dobre. Uznávam, že je to moja vina. Ale boli sme partneri v službe, už je to dlho, čo sme nič nepodnikli.

Jack: Povýšili ťa. Nič sa s tým nenarobí. Je to všetko? (Poď ešte bližšie. Skoro dočiahnem na tvoje pery.)

Ja: Máš pravdu. Nenarobí, pokiaľ im nesadne niečo na nos a mňa sa zbavia.

Jack: To ťažko... (Poviem potichu sledujúc tvoje pery.)

Ja: Čo si to vravel?

Jack: Nič nič. Keďže si ma z prípadu, čo si mi dával, odvolal, nemám tu čo ďalej robiť. Takže ma čakajú papiere. (Lepšia výhovorka ťa nenapadla? Som somár, ale vidno, že uveril.)

Ja: (Skoro som zabudol na Karou. Som hňup.) Dobre choď, ale tá káva platí.

Otočil som sa na odchod. Ucítiac dotyk na ramene, som bol opretý o stenu za mnou. Jack, ktorý ma držal za rameno, presúval ruku z ramena za môj krk. Privrel oči a potiahol. Dotknúc sa jeho pier v letmom bozku, som vytreštil oči. Bozk, ktorý prišiel nečakane a rýchlo, že som nezaregistroval tú chuť poriadne, len vôňu malín. Rozpojil ho a odstúpil. Pohľadom upretým do zeme sa Jack otočil na odchod. Tak to nie chlapče. Schmatol som ho za ruku a otočil ku mne čelom. Opierajúc ruku pri jeho hlave u steny, som mu podvihol bradu. Ruku odsotil a prešmyknúc sa mi pod rukou odišiel. Asi ho to stálo veľa energie. Lásku, ktorú som zavrhol, že by niekedy mohla prísť. Vediac, že dievča, ženu, ktorú som si zamiloval, mi teraz leží na pohovke. No po tejto jemnej výmene chémie medzi mnou a Jackom, som neuveril, že sa to deje. Majúc plnú hlavu myšlienok som vkročil do pracovne a skontroloval Karou. Podvihnúc a vyhrnúc tričko, som pozeral, či nemá modriny. Jemne som prechádzal končekmi prstov, či sa jej neskriví tvár bolesťou. Dobre, hrudník ma v poriadku, možno si len vyrazila dobre dych. Natiahol som jej tričko naspäť. Stláčajúc jej opatrne ruky oblasť brucha, som prechádzal nižšie. Sykla pri dotyku na členok. Asi ho má vyvrtnutý. To vyrieši pokoj a ľad. Dobre, to mám za sebou. 

---(933 slov)---

Thanks Thanks Thanks ♥♥♥