Moje sólo (Joker a Harley Quinn)

Škola

...Jokerov pohľad...

Nikdy som neprestal dúfať, že sa mi vrátiš. Keď mi Stewee povedal, že uteká pre teba. Srdce mi vynechalo pár úderov. Čakajúc spoločne s Karou, kedy sa vrátite, lebo predpokladala, keď ideš domov ty, vráti sa aj Adrián. Počuli sme auto. Vyšli sme von. Aká smola, že len jeden z vás je živý. Karou sa hneď rozbehla. Ja som pokojne kráčal. Videl som, aká si zlomená. Ako ma nevnímaš spoločne zo svetom. Pomohol som ti vstať, no stále si ma nevnímala. Na moje slová lásky len prikývla. Čo sa s tebou stalo? Ešte pred rokom by si neváhala skočiť predo mňa, aby ma nezabili. A teraz? Hýbeš sa ako telo bez duše. Kráčajúc po mojom boke, čo som ťa pridržiaval, si sa vydala do kuchyne. Stewee naozaj? Lepšie miesto, kde ho položiť nebolo? Odišiel som len na moment a už som počul rinčanie skla. Honey, to netreba. Poháre, taniere, všetko, čo sa snažíš zničiť, ho neprivedie k životu. Úprimne, mne nechýba, to ti si akási iná. Chladnejšia ku mne. Potrebuješ skrotiť. Idúc k tebe, že sa o tom porozprávame u nás v izbe, si sa pokúsila o útok. Vykrútiť mi ruky? Mne? Čo si myslíš, že som? Vykrútil som sa zo zovretia a prehodil si ťa cez rameno. Nejde to po dobrom, ide po zlom. Môžeš búchať. Môžeš kričať. Môžeš kopať. Tresol som ti jednu po riti, aby si si uvedomila, kde je tvoje miesto. No to neprestal tvoj vzdor. Položiac ťa na zem, som odišiel z izby. Nezabudnúc zamknúť sa tvoje slová odrážali v chodbe, ako by som ťa týral. Nechal som ťa. Musel som sa zbaviť pocitu, ktorý mi vŕta hlavou. Už ma nemiluješ Honey? Vrátil som sa za tebou s obedom a nájduc ťa ležať na zemi, som odložil tácku s obedom a dal ťa do postele. Keďže si spala, tak obed by tu bol zbytočný a chcem, aby si trochu nabrala silu. Odniesol som to naspäť. Už som ťa nezamykal. Položiac tácku s jedlom na pult som si nalial vodku. Sadol som si k stolu, spoločne s fľašou a pohárom, kde ležal Adrián.

Ja: To si teda dopadol. Prečo si sa dostal do takých sračiek? To už sa nedozviem. Prečo je bez teba taká divná? Hmm? Čo sa také stalo? (Vypijúc pohár, som si nalial ďalší.) Veď ju pomaly nepoznám. Ako by tam bola zasa tá doktorka ako na začiatku. To zas bude. Musím ti zohnať truhlu a miesto na cintoríne. To bude zábava. Tvoja dcéra je s nervami v koncoch. (Vypil a nalial ďalší.) To ona by sa mala o to starať. Nie ja! Čo ja s tebou vôbec mám. Už tak si prídem chorý, keď sa tu s tebou bavím. S mŕtvolou. Ty kokos! To som tiež dopadol. No nič, idem radšej preč, lebo ma porazí.

Dopil som, odložil pohár do drezu a fľašu na pult. Obed som schoval do chladničky. Išiel som si ľahnúť. Otvoriac dvere od izby, som videl, ako pokojne spíš. To ma aspoň trochu zahrialo u srdca. Vyzliekol som sa do treniek a ľahol si k tebe. Objal som ťa a zaspal. V noci si skríkla a odsunula sa odo mňa. Ležala si na zemi s poduškou. Márne som ťa prehováral. Nevstala si. Keď som vstal a nasilu ťa zdvihol, si sa rozplakala. Položil som ťa naspäť. Trápiš ma Harley. Ako tak som prežil noc. Spal som v obývačke. Nemohol som sa dívať na tvoje slzy a z toho kriku, ma boleli uši aj srdce. Zobudil som sa na krik. Teraz za to Harley nemohla. To Karou. Bože! Dajte mi sviatok. Neviete ani jedna byť raz ticho? Vstal som a ospalý som vykukol na chodbu. Nahnevaná Karou si to vykračovala ku vchodu. Chytil som sa za hlavu a oprel o rám dverí. Toto mi je rodinka. Otočil som sa a spravil si kávu. Aspoň niečo, čo ma postaví na nohy.

Mike: Ahoj ujo Joker.

Ja: (Otočil som sa a usmial.) Ahoj Mike. Došiel si nás trochu rozveseliť? (Kľakol som si na úroveň jeho výšky a postrapatil mu vlásky.)

Mike: Vždy rozveselím. Hlavne so svojimi neplechami. (Zazubil sa.) Stewee hovoril, že sa budeme hrať, len sa musí prezliecť. (Postaviac sa som si zalial kávu.)

Ja: Už máš vymyslenú hru? (Nalial som malému džús a podal mu ho.)

Mike: Ďakujem. Nemám. Ešte som o nej nepremýšľal. (Sadol si k stolu.)

Ja: No to by si mal. Aby Stewee nevymyslel niečo, čo sa ti nebude páčiť. (Posadil som sa k nemu. Ešte že Adriána preniesli do mraziaku. Síce tam poväčšine dávam ľudí, aby trpeli, no on už nebude.)

Mike: (Pokrútil hlavou.) Určite bude. Som rád, že som tu. Nechcel som ísť do školy.

Ja: To už prečo? Nie si hladný? Raňajkoval si?

Mike: Raňajkoval som ujo Joker. Netreba, džús mi stačí. Niektorý mi neveria, že sa s tebou vídam často a uťahujú si zo mňa. Raz som si to nenechal ľúbiť a toho chalana udrel. Že sa mi nemá, čo posmievať, no v tom došla pani učiteľka. Mal som zle ja. Ja som sa bránil. Preto tam nechcem ísť.

Ja: Čo by si povedal na to, že tam pôjdeme spolu. Ja ťa odprevadím a ukážeš mi toho chlapca aj pani učiteľku. Ja už im poviem svoje. Súhlasíš?

Mike: Áno. Poďme! Poďme spolu.

Ja: Idem sa obliecť, zatiaľ bež povedať Steweemu, že sa zahráte poobede. Dobre?

Prikývol a utekal hore. Vypijúc zvyšok kávy som odložil šálku na pult. Berúc minerálku s pohárom som kráčal do izby. Idúc po schodoch, som počul ako sa smejú nezbedníci. Usmejúc sa nad nimi, som otvoril dvere do spálne. Harley stále ležala na zemi. Slzy mala zaschnuté. Dajúc jej pusu na čelo, som odložil pohár a minerálku na stolík. Obliekol som si šedé nohavice, bielu košeľu, šedé sako, som si zobral do ruky. Ponožky, polobotky mám. Kráčajúc do zbrojnice so sakom v ruke, som počul Mike hovoriť. Zobral som si devinu a zásobník navyše. Zastrčil som si to za lem nohavíc. Obliekol som si sako a do náprsného vrecka som si zobral vreckový nôž. Vyšiel som zo zbrojnice v momente, keď sa malý Mike obul. Stewee na mňa neveriacky pozrel.

Ja: Teba som nemal možnosť takto odviesť do školy.

Stewee: Veď v pohode. Nič som nepovedal. (Bol si doma od útleho detstva. Stranil som ťa všetkých ľudí. Ublížili by ti. To som nehodlal dopustiť. Že by mi ťa zabili alebo odviedli preč, teba, čo som vytvoril. Pousmial som sa na teba. )

Prikývol som. Potľapkal si ma po ramene. Skontroloval som, či má Mike všetko a berúc kľúče od Lamborginy sme vyšli pred garáž. Odomknúc auto sme si nastúpili. Kľúč do zapaľovania, rýchlosť a vyrazili sme. Mike celú cestu básnil ako sa teší, keď uvidí ich pohľady. Uškrnul som sa. Tie ich vydesené, nechápavé pohľady, ktoré vykúzlia a to sa nemusím zaháňať so zbraňou v ruke. Zaparkoval som to priamo pred školou. Vypnúc motor, sme vystúpili a ruka v ruke som kráčali vpred. Prebiehala hodina, takže chodby boli prázdne, alebo sem tam niekto prešiel. Nakoniec sme prišli pred triedu. Zaklopal som a po vyzvaní sme vošli.

Učiteľka: Á kto sa nám to uráčil prísť na hodinu matematiky. Prečo meškáš Mike?

Ja: (Vykročiac spoza dverí.) Mala by ste prehodnotiť tón, s akým sa s ním rozprávate.

Učiteľka: Vy-vy čo tu chcete? (Zhíkli, akoby videli atrakciu.)

Ja: Priviedol som kamaráta do školy. Je na tom niečo zlé? (Len pokrútila hlavou. Kľakol som si k Mikovi.) Mike, ukáž mi toho chalana. (Mike ukázal na poslednú lavicu pri okne, kde sedel jeden chlapec. Pozrúc sa jeho smerom sa začal triasť ako osika.) Dobre. To by bolo. (Narovnal som sa.) Hej ty! (Ukazujúc prstom naň ako Mike.) Poď na moment so mnou. 

Thanks Thanks Thanks ♥♥♥

---(1275 slov)---