Moje sólo (Joker a Harley Quinn)

List na rozlúčku

 ...Ahojte moji milí čitatelia... Ospravedlňujem sa vám, že som bola dlhšie neaktívna a nejdem sa vyhovárať. Pravdou je, že som tak zaneprázdnená, že nie že nestíham písať nové riadky, ale ani pridávať to, čo už napísané je...

...Prosím majte trpezlivosť so mnou... Ďakujem :) ♥

Adriánov pohľad

Harley: Adrián..

Privlastnil som si tvoje pery. Vášnivé bozky, ktoré boli len medzi nami. Nik iný o nich nevedel. Moje zmysli. Započul som kroky. Rozpojac tak nádherný bozk som uzrel svetlo. Zdrapol som ťa do objatia. Viem, ospravedlňujem sa, no malo to svoje prečo. Držiac dvere, aby bolo vidieť len cez okienko, som započul tvojho syna.

Stewee: Neboj nájdeme ju. Ak sú stále v budove, nebude tu toľko miestností.

Čakajúc až svetlo zmizne a kroky utíchnu som si prehliadol to ženské krehké telo, čo má silnú osobnosť. Rýchlo dýchala. Ani som nemukol. Pustiac ju som sa vyšmykol a opäť zmizol v budove. Musel som sa presvedčiť, kam išli tí dvaja. No v tom som započul krik. Nie. Prečo si opustila izbu. Rýchlo som utekal. V tej tme som videl, že sa jej niečo dotýka. No než som stačil zaregistrovať, čo to bolo, to bolo preč. Ráznym krokom som podišiel k nej a zdrapol ju. Prehodiac si ju cez rameno sa chodba osvetlila. Zrýchlil som. Ak tu niečo je, nemôžem ťa nechať samú. Vyniesol som ťa von z budovy. Položiac ťa na zem, lebo si si to priala.

Harley: Videl si niečo v tej budove okrem nás troch? (Áno.) Mohol by si prosím ísť pre mojich chlapcov? Alebo zbavil by si sa toho? (Nie.) Prečo? Prosím. Adrián. So mnou si môžeš robiť, čo chceš, len ich zachráň. Prosím. Adrián. Naozaj čokoľvek. (Áno.)

Po jej ponuke som neodolal. Preniesol som ju k malej unimo bunke, kde som ju zabarikádoval. Neutečie. Jedine cez sklo. No to by nemohla mať zranenú nohu. Tých dvoch pošahancov som jej zachránil. Ako som sa vrátil dnu, som ich schmatol. Moja sila sa vyplatila. Oboch som zaviedol na zadný dvor. Boli vonku, no musia obísť celú budovu, aby sa dostali k Harley. Živý. Mierne dotlčený, ale živý. Otočil som sa na opätku a utekal za ňou. Stál som pred sklom a pozeral sa na ňu. Skenovala stôl, ako by mala pred sebou ťažký rozhovor. Zdvihla zrak ku mne a ja som sa usmial.

Harley: Sú v poriadku? Živý? (Áno.) Ďakujem Adrián. Moja časť dohody. Rob, čo uznáš za vhodné.

Samozrejme som čakal, že to poprie. Že nič so mnou nebude mať. Presunul som sa k dverám. Barikádu som odstránil a kráčal si pre odmenu. Trochu som sa zarazil. Jej uslzená tvár. Pravou rukou som si ju pritiahol do objatia a ľavou jej hladil líca, kde sa kotúľali slzy. Zovrúc jej bradu palcom a ukazovákom som si priblížil jej tvár.

Harley: Predpokladám, že ma odvedieš niekam preč. Mám pravdu? (Áno.) Nechcem, aby ťa obviňovali z únosu. Nemôžeš za to, čo sa stalo. Nerobíš to dobrovoľne. Niečo ta k tomu núti. (Áno.) Adrián. Napriek tomuto všetkému, čo sa deje, ťa mám rada.

Miesto odpovedi som ju pobozkal. Stáli sme v tej bunke tak päť minút, čo sme sa bozkávali. Po odtiahnutí sme sa pozreli do očí jeden druhému. Zbystril som. Kroky. Joker a Stewee sa blížia. Predpokladám, že ma budú nenávidieť. Nevedia, že to čo bolo v tej budove ma sleduje. Tak veľmi to chce, aby som vám zabil Harley. Mamu. Manželku. Životnú lásku. Ak príde čas. Budem sa zodpovedať. Chytil som ju a prehodiac si ju niekoľký raz cez rameno som zdrhol. Chytila sa ma lepšie. Dobré dievča. Slnko bude čoskoro na oblohe. Musím to stihnúť. V lese sa skryjeme. Na koľko je už otázne. No ver Stewee, že je na tebe upokojiť moju Karou. Ži po svojom s mojou dcérkou. Miluje ťa. Som rád, že som ťa nezabil. Si dobrý chlap. Joker. Na moment si požičiam tvoju ženu. Ak sa mi podarí vyliečiť, všetko ti vysvetlím a očakávam, že ma zabiješ. Nebudem ti to mať za zlé. No teraz sa už neuvidíme. Zbohom Gotham. 

Karoin pohľad

Hľadala som ho všade. Dokonca mobil nebral. Nevedela som, kde otec zmizol. Našla som v izbe niekoľko krabíc. Niečo zostalo na posteli. Knihy? Oci, viem, že knihy bola moja srdcovka, no teraz na to nebude čas. Musím ťa nájsť. Pozrúc sa, či by mi niečo pomohlo, som nič nenašla. Odišla som naspäť do svojej izby. Idúc sa prezliecť do niečoho teplejšieho, som si zobrala z komody zbraň a motýlika. Berúc mobil a kľúče som zmizla z domu. Nezabudnúc zamknúť som nasadla na motorku. Odišla som do najbližšieho otcovho klubu. Barmana som poverila zavolať do ostatných klubov, aby mi zistil otcov polohu. Medzitým som si odskočila na toaletu. Vracajúc sa k baru mi muž oznámil, že otec by mal byť na East Street v klube. Barman ho tam zamkol, lebo mu bol podozrivo divný. Otec? Divný? Zvláštne. Poďakovala som sa za prácu a povedala, že ho otec odmení. Pobehla som k motorke, nasadila prilbu a naštartovala. Stačiac spojku a pridajúc plyn som vyrazila. Míňala som ulice a bloky mesta Gotham. Blížila som sa k svojmu cieľu. Majúc náhradné kľúče som parkovala pri zadnom vchode. Viac ma udivilo, že bolo odomknuté. Divné. Prešla som do hlavnej miestnosti klubu a to k baru a stolom. Všetko ako tak v poriadku a nezničené. Tabuľka na dverách? Že by barman? „Mimo provoz." Prečo? Veď je tu všetko v poriadku. Kráčajúc dozadu ku kanceláriám som zostala šokovaná. Pracovňa kde robila Tris kedysi papiere bola zamknutá. Otcova pracovňa. Ona bola zdevastovaná. Pohovka od krvi. Kreslo rozpité a dotrhané. Stôl doškrabaný. Na podlahe bola krv. Fľaša tequili rozbitá a črepy všade naokolo. Smiech? Kto? Zjavilo sa mi pred očami niečo? Zamrkala som a na stole sedelo malé dievčatko. Ako sa sem dostalo? Kedy? Veď neprešla cezo mňa! Je to duch? Blúznim?

Dievčatko: Vidíš ma. Tak ako ja teba.

Ja: Ako? Ešte pred minútou si tu nebola!

Dievčatko: Nie je dôležité ako? Ale som tu. Neriešme to. mám pre teba iba jeden odkaz.

Ja: Odkaz? Od koho? Kto si?

Dievčatko: Nie je dôležité kto som, ako som sa sem dostala a čo chcem. Iba mi ti odkázať pár slov od otca.

Ja: Prečo? Kde je? Je živý?

Dievčatko: Živý je až až. Nenájdeš ho. Nie je v meste. Zmizol. Nejaký čas sa neukáže. Nechce sa mi to čítať, nechám ti to tu na stolíku. Ešte sa uvidíme. Karou.

Zmizla. Na stole ležal kus skrčeného papierika. Rozložila som ho a spoznala tak otcove písmo. Čítajúc si list sa mi zatajil dych:

„Moja maličká Karou,

ak toto čítaš, tak už nie som v meste. Viem, je to odo mňa zbabelé, že ledva prídeš o mamu a teraz nemáš ani otca. Máš ma, len nie teraz pri sebe. Neboj sa o mňa. Postarám sa o seba. Síce som teraz divný, no preto som preč. Nechcem ti ublížiť nechcene. Vyčítal by som si to. Stewee ti všetko vysvetlí. Ako som vyzeral, keď ma videl. Joker žije. Postará sa o teba. Budete mať súkromnú svadbu, o ktorej nik nebude vedieť. Prebehne u Jokera doma. Presťahuj sa tam. Nechaj dom ľahnúť, zapadať starobou. Keď nadíde čas sa vrátim. Nesľubujem, že to bude o mesiac, rok či dva. Na moment zabudni, že som živý a potom sa teš keď sa vrátim. Veľmi ťa ľúbim Karou. Odpusť mi. Zbohom.

                                                                                                             S láskou Adrián Dragomír"

Ja: Ocko! Nie! Ocko. Prečo? Čo sa stalo? Čo to bolo za dievča? Oci. Mám strach. Nemôžeš ma tu nechať samú. Počuješ! Nemôžeš!

Vrátila som sa naspäť k zadnému vchodu. Zamkla ho a otočila to k baru. Nechcem návštevy. Berúc do ruky slúchadlo z pevnej linky som si pozrela čísla. Zavolala som do druhého klubu, nech dôjdu dvaja muži strážiť klub. Potrebujem si upratať niekoľko papierov a vecí, čo tu sú. 

Thanks Thanks Thanks ♥♥♥

---(1273 slov)---