привет солдат (Hello, soldier; Winter Soldier/ Avengers)

3

Prešlo pár dní. Natasha šla okolo laborátorií, keď začula ako niekto na ňu volá. Obzrela sa a cez sklo videla Tonyho, ako na ňu máva. Urobila pár krokov vzad a vošla dnu.

,,Potrebuješ niečo, Tony?" spýtala sa.

,,Cítim tvoj parfém. Máš rande?"

,,Idem za Mariou," odvetila a nahodila svoj typický úsmev.

,,Och, výborne! Akurát som chcel o nej hovoriť. Fascinuje ma ako nepozorovane zmizla z tej párty a taktiež nevieš, prečo sú všetky jej záznamy utajené? Tak utajené, že sa k nim nemôžem ani ja dostať. Dosť by ma to zaujímalo. "

Natasha si povzdychla. Malo jej byť podozrivé, že Tony sa na Mariu nevypytoval už na tej párty.

,,Natasha, kto je Maria?" spýtal sa Tony na priamo.

,,Bola... psychiatričkou pre KGB," povedala po chvíli Natasha. Veľmi starostlivo volila slová. Maria bola na svoju minulosť obvzvlášť citlivá a odpoveď, ktorú zvolila Natasha, by zvolila aj ona. Nat v to minimálne dúfala.

,,Viac mi nepovieš, však?" povzdychol si Tony.

,,Viac ti nepoviem," usmiala sa Natasha.

,,Ale mohla by si ju sem znovu priviesť," dodal.

,,Ďaľšiu párty už nezvládne a -"

,,Myslel som pracovať. Jej aktuále záznamy ukazujú, že aj teraz veľmi dobrá cvokárka. A my sa s jedného cvoka budeme potrebovať držať pod kontrolou."

,,Barnes nie je cvok. Minimálne o nič menší než my ostatní.," oponovala mu Natasha. Bucky bol pre ňu jeden z blízkých priateľov a jeden z mála, ktorý dokázal pochopiť jej bolesť.

,,Proste ju sem priveď," povedal a rukou pokynul, aby už Natasha šla.

Maria sedela u seba v ordinácií, keď jej Nat zaklopala na dvere.

,,Je otvorené," povedala Maria bez toho, aby odtrhla zrak od papierov.

,,Nesiem kávu," vstúpila dnu Nat a zavrela za sebou dvere.

,,Teba mi zoslalo samo nebo," usmiala sa Maria a zložila si okuliare, ktoré mala doteraz na nose. Pretrela si unavené oči a Nat jej podala kávu, z ktorej si Maria hneď odpila.

,,Ťažký deň?" Spýtala sa jej Nat a sadla si do kresla, kde bežne sedávala Maria.

,,Jeden z pacientov to nezvládol," povzdychla si Maria.

Nat na ňu prekvapene pozrela. Nikdy sa nestalo, že by Marii zomrel pacient. Ani za čias keď bola v službách KGB.

,,Si v pohode?" spýtala sa jej Nat.

,,Neviem. Bol už na konci, ale... démoni boli zrejme silnejší," pousmiala sa a znovu si odpila z kávy.

,,Mala by si si oddýchnuť."

,,Dobre vieš, že toto je jediné čo ma drží pri zmysloch."

Nat si povzdychla. Vedela predpovedať, čo jej Maria asi odpovie na Starkov návrh. Vedela, že ju desí byť zasa v nejakom tíme. No, za pokus to stálo.

,,Tony Stark by ťa chcel najať. Ako psychiatričku pre jedného z nás. Budeme potrebovať. Nad ním dozor. Je to len na pár týždňov. Menej ako mesiac," povedala Nat.

,,Hej, tak to začalo aj naposledy," odfrkla si Maria.

,,Ale my nie sme oni. Môžeš si stále žiť svoj život. Chodiť domov, len ráno nebudeš chodiť sem, ale do Stark Tower. Prakticky budeš len dávať pozor keby sa niečo zvrhlo."

,,Nat, mám aj iných pacientov."

,,Ak sa nemýlim v tejto budove nie si jediný psychiater."

Maria ju prebodla pohľadom. Nenávidela keď sa ju snažila Nat na niečo nahovoriť.

,,Bude to muž alebo žena?" spýtala sa po chvíli Maria. Nemohla poprieť, že jej táto ponuka neprišla zaujímavá. Mať len jedného pacienta, na ktorého sa bude môcť plne sústrediť.

,,Muž," povedala opatrne Nat.

,,Musím ho najprv stretnúť," povedala Maria a Nat sa vyčaril široký úsmev na tvári.

,,To sa dá zariadiť. Máš teraz niečo?" spýtala Natasha a už ťukala niečo do telefónu.

,,No, nie."

,,Tak sa obleč a ideme," pokynula jej Nat.

Marii chvíľu trvalo kým jej to celé doplo, no kým si niečo stačila uvedomiť, Nat ju už ťahala dole schodmi a sniekým telefonovala.

,,Dnes to už nemôže byť väčší blázinec," pomyslela si.

Medzitým, či to bola náhoda, či osud, Bucky šiel so Stevom okolo Stark Tower. I oni si boli dať kávu a prebrať budúcu Buckyho ,misiu.' Keď Stevovi zazvonil mobil, obrátil svoju pozornosť na dieťa, ktoré sa snažilo neďaleko od nich chytiť holuba. Z nejakého dôvodu ho to pobavilo.

,,Mať tak vlastnú rodinu," pomyslel si.

,,Poď," pokynul Steve.

,,Kam ideme?" spýtal sa ho Buck.

,,S niekým ťa zoznámim," usmial sa doširoka Steve. Odrazu bol ako také slniečko.

Vošli do Stark Tower a nastúpili do výťahu.

,,Inak, povedz, odkiaľ máš tú gumičku?" spýtal sa ho Steve a prstom poukázal na ružovú gumičku, ktorú mal Bucky vo vlasoch.

,,Ani neviem," zakládal Bucky a vybavil si jej hlas. Mala ho tak pokojný.

Keď vystúpili z výťahu, potreboval tridsať sekúnd aby sa spamätal.

,,Čo tu robí?!" pomyslel si.

Maria tiež zostala prekvapená, ale nedala to na sebe poznať. Usmievala sa a svoju pozornosť primárne venovala Tonymu, ktorý jej už vhodnú chvíľu vysvetľoval, čo bude náplňou jej práce a aké má výhody pracovať pre neho.

,,Maria," oslovil ju Steve.

,,Oh, Steve," usmiala sa Maria, ale svoj pohľad hneď presunula na Buckyho.

,,Zdravím," hlesol.

,,V pohode?" spýtala sa ho. Buck len prikývol, ale neodvrátil pohľad. Maria by prisahala, že ten pohľad už niekde videla. Kedysi dávno. Pretrhla očný kontakt a znovu sa obrátila na Starka.

,,Toto bude váš pacient," povedal a ukázal na Buckyho, ktorý nechápavo na neho pozrel.

,,Aký pacient?" spýtal sa.

,,Hádam si nemyslel, že ťa v tom necháme samého," odfrkol si Stark, ,,Maria ti bude robiť cvokára, keby ti ruplo v bedni."

,,To je trochu nemiestne, pán Stark. Nemyslíte?" ozvala sa Maria.

,,On je celý nemiestny," ozval sa Steve a Tony len pretočil očami.

,,Každopádne od pondelka začínate."