привет солдат (Hello, soldier; Winter Soldier/ Avengers)

6

,,Mohol by mi niekto vysvetliť," začal Tony akonáhle vyšiel z výťahu, ,,Ako je možné, že sa nám na jednom mieste podarilo zhromaždiť až troch rôznych ruských agentov? A vy mladá pani," ukázal na Mariu, ktorá sa chrbtom opierala o stenu, ,,Máte čo vysvetľovať."

,,Tony," napomenula ho Natasha a podišla k Marii s úmyslem ju objať. No, Maria sa uhla. Stále nespracovala fakty, ktoré jej Natasha ráno povedala do telefónu.

,,On nemôže byť nažive."

,,Nemám vám čo vysvetľovať. O tom človeku som niekoľko rokov nepočula," hlesla chladne Maria.

,,Moment, moment, moment, kedy ste nám tu všetkým chceli oznámiť, že bývalá kolegyňa tuto slečny Romanoff?" spýtal sa Tony a oprel sa rukami o stôl.

,,O čo vám ide, pán Stark?" podišla k nemu Maria a hľadela mu priamo do očí.

,,Ja len by som rád vedel s kým pracujem," zavrčal Tony.

,,To stačí," povedal Steve a Maria spravila krok späť.

Bucky sedel v kresle v rohu a celé tú scénu sledoval. Táto časť Marie ho zaujímala a istým spôsobom vzrušovala. Nebola totižto nevinná ako sa zdá.

,,Musíme zistiť, čo má Hydra a Mariin otec spoločné," začal Steve.

,,Nie je to môj otec," hlesla Maria.

,,Teraz nemáme čas riešiť vaše rodinné problémy-" začal Tony, ale Maria ho zastavila, ,,Zabila som ho," povedala úplne pokojným hlasom.

Všetci v miestnosti spozorneli. Maria nevyzerala ako vrah. Prakticky pôsobila ako nežné žieňa. Nikto by na ňu nikdy nepovedal, že by bola schopná zabiť svojho otca.

,,Maria," povedala Natasha, ktorá o tejto skutočnosti nevedela. Vedela, že Mariin otec zomrel. Ale netušila, že jej rukou.

,,Super. Tak, kto to teda je?" spýtal sa Sam a poukázal na fotku muža, ktorý mal byť Mariin otec.

,,Očividne niekto, kto chce, aby sme si mysleli, že Azarov je nažive," ozval sa Bucky a pohľad každého, okrem Marie, sa presunul na neho.

,,Hydra?" spýtal sa Steve.

,,Nie. Každý kto k tomu zväzu magorov patrí musí vedieť, že Azarov je mŕtvy. A KGB to tiež nebude, na to sú príliš spomalení. Očividne to bude niekto medzi týmito dvoma mlynskými kolesami. A stavím svoju ruku na to, že ak po niekom idú, tak je to Maria," povedala Bucky a Maria na neho pozrela. V očiach sa jej zaleskli slzy. Jej najhoršia nočná mora sa napĺňala.

,,Neveril by som že to niekedy poviem, ale znie to rozumne. Okay, odrazíme sa od tvojej dedukcie," povedal Tony, ,,Vy," ukázal na Mariu, ,,Odtadeto ani na krok. Natasha vám zbehne po veci. Najbližšie dni strávite tu. Nebudem riskovať, že sa na ulici pobije nejaká ruská mafia," hlesol.

Maria si odfrkla, ale nenamietala. Akoby mohla? Pred očami mala najhoršie možné scenáre. Po zvyšok dňa sa zašívala na opustených chodbách. V rukách si prehadzovala nôž, ktorý vždy mala pri sebe. Bola ponorená v myšlienkach alebo skôr stratená myšlienkach. Kde spravila chybu? Bol to jej otec komu v tedy deň přehnala guľku cez hlavu? On ju nájde. Nájde ju a znovu ju zabije. Ak nie horšie. Inštinktívne sa chytila za hruď.

,,Si v poriadku?" ozvalo sa za ňou.

Maria sa zvrtla a namierila nôž na Natashu. Nat sa ani nepohla.

,,Toto bol tvoj plán?" spýtala sa Maria so slzami v očiach.

,,Nič z toho nebolo v pláne," odvetila pokojne Nat. Vedela, že Maria nezaútočí. Ale to, že zostávala sama nebolo dobré pre ňu ani pre ostatných. Po dlhej dobe nevedela predvídať Mariine kroky.

,,Ako v tedy tej Budapešti? Povedz mi, potreboval Barnes niekedy cvokára? Tomu chlapovi nič nie je. Len by mu stačilo prejaviť trocha dôvery. Prečo mám pocit, že som tu neni náhodou? Prečo mám pocit, že v tom odzačiatku niečo bolo?"

,,Maria, prestaň byť naivná."

,,Drž hubu. Vypadni! Choď preč! Zmizni! Zmizni jak v tedy!"

Natasha sa zhlboka nadýchla a bez náznaku nejakého citu odišla z chodby.

Marii trvalo presne tridsať sekúnd, aby sa zložila na zem a prepukla v hysterický plač. Všetky tie emócie v nej explodovali a ona mala pocit, že je tam kde bola pred rokmi. Na samom dne a možno ešte nižšie.

Bucky to si to celé vypočul.

,,Dôvera? Ja sám sebe nedôverujem, pre Boha!" pomyslel si a nakukol za roh. Maria sedela v klbku na zemi a plakala.

,,Toto oľutujem," pomyslel si no aj tak sa vydal ku nej.

,,Toto ti nepomôže," povedal, keď stál nad ňou.

Maria sa na neho pozrela uslzeným pohľadom. Čupol a dal jej opatrne jemné vlásky z tváre. Bál sa, aby jej neublížil. Jeho jemná motorika bola celkom tragická.

,,Neboj, nikomu nič nepoviem," povedal a rukávom svojho dlhého trička jej utrel slzy. Maria sa najprv trochu odtiahla, ale nakoniec ho nechala. Bolo to milé gesto.

,,Nechcem tu byť sama," povedala potichu po chvíli. Samota ju teraz desila zo všetkého najviac.

,,Mám tu zostať?" spýtal sa jej Bucky. Šiesty zmysel mu hovoril, aby zostal pri nej. Aby ju chránil. Nerozumel tomu, ale rozhodol sa mu dôverovať. Keď už teda mu majú podľa Marie, dôverovať aj ostatní.

Maria na neho trochu podozrievavo pozrela. Zostať sama s mužom pre ňu vždy končilo katastrofou. Ale Bucky nevyzeral, ako niekto, kto by si z nej chcel robiť živý štít a ani ako niekto, kto by ju chcel zabiť.

Prikývla.

Bucky sa postavil a nastavil ruku. Maria ju prijala a on jej pomohl na nohy.

,,Toto mi daj. To ti odložím," povedal a opatrne jej zobral nožík z ľavej ruky a schoval si ho za opasok. Nechcel riskovať, že by ho naň nabodla.

Fascinovalo ho, ako sa zo silnej ženy, ktorá odporovala samotnému Tonymu Starkovi, sa zrazu stala krehká bábika.

,,Čo ti to spravili?" pomyslel si.

,,Viem, kde máš izbu. Poď," pokynul a pustil jej ruku, ale nevzdialil sa od nej.

Maria pocítila pocit, aký necítila už dávno.

Pocit bezpečia.