привет солдат (Hello, soldier; Winter Soldier/ Avengers)

26

Prešlo pár dní a Mariu prepustili z nemocnice. Natasha i Tony, na ktorého si tiež nespomínala, jej ponúkali aby zostala v Stark Tower, no ona chcela ísť k sebe domov, aspoň na pár dní. Dúfala, že si spomenie na niečo viac. Najmä na neho.

Odomkla si, kľúčom ktorý našla pod rohožkou, a vošla dnu. Trvalo jej pár minút než si uvedomila, že tu bol. A že aj ten kľúč tam nechal on.

,,Nikdy som nemala tak vyupratované," pomyslela si a tašku s osobnými vecami si položila na gauč.

,,Takže si odišiel," povzdychla si.

Bolo jej to trochu ľúto, chcela si spomenúť, naozaj! Ale spomienky boli hmlisté, nejasné, niekedy dokonca mala pocit, že je to len jej fantázia. Mrzelo ju, že spôsobila niekomu bolesť. Najmä niekomu, kto ju, údajne, miloval. Vybalila sa, dala si sprchu a zvedla to posledné, čo v chladničke našla - štyri slivky. Do neskorej noci si prezerala fotografie, ktoré mala uchované v laptope či v náhodných albumoch, ktoré našla na policiach. Na niečo si spomínala, na niečo nie. To, že je čas na spánok si uvedomila, keď sa prichytila pri tom, že sa jej zatvárajú oči. Zaklapla laptop a odobbrala sa spať.

Posteľ bola síce ustlaná, no keď odhrnula prikrývku, našla dve pyžamá. Jedno, ktoré s určitosťou patrilo jej (usúdila to podľa saténu a čipky) a tmavo-modré veľké tričko, ktoré by ona mohla nosiť ako šaty. Sadla si a vzala ho opatrne do rúk. Akoby by to bola pre ňu tá najvzácnejšia spomienka. Tričko voňalo pánskou vôňou. Voňalo ako on.

,,Odpusť mi," zašepkala a prepukla v tichý, no za to bolestný plač.

Ráno, na druhý deň, ju pred panelákom čakala, v naštartovanom aute, Natasha. Viedla búrlivý rozhovor so Stevom, v ktorom padalo viac vulgarizmov než by sa na ženu patrilo.

,,Akoto, že sa s ňou už nechce stretnúť? Nie je ochrnutá, nemá amputovanú končatinu, len si trochu nepamätá!" Vyhŕkla Natasha a prihla sa, aby videla či náhodou nejde Maria.

,,Tento rozhovor počuť nemusí," pomyslel si a ďalej sa venovala Stevovmu hlasu.

,,Nat, po mne nekrič. Proste sa tak rozhodol. Dobre vieš, aký je. Myslí si, že je to kvôli nemu. A vraj ju nechce ohroziť."

,,Ja ho ohrozím, keď sa mi dostane pod ruky."

,,Vieš o tom, že keď si rozčúlená, znieš hrozne sexy?"

,,Áále, Rogers! Odkedy vieš flirtovať?" Zasmiala sa Natasha a v tom uvidela, ako z bytovky vychádza Maria. Natasha si ju pozorne premerala. Mala čierne ,,mom jeans", v ktorých mala zapravené tmavo- modré tričko a na tom mala prehodený sveter v čiernej farbe, ktorý si uštrikovala sama pred niekoľkými rokmi. Vlasy rozpustené a osobné veci mala schované v malom čiernom batohu. Na nohách čierne plátenky, čo bola celkom nešťastná voľba, keďže od rána lialo ako bláznivé.

,,Musím končiť," hlesla Nat a vypla hovor presne v momente, ako Maria otvorila dvere.

,,Dobré ránko," pozdravila Nat a akonáhle bola Maria vo vnútri a pripútaná, strčila jej do rúk kávu.

,,Ďakujem. Toto som presne potrebovala," povzdychla si a odpila si. No, akonáhle sa jej chuť kávy dostala najazyk, tvár vykrivila do zhnusenej grimasy.

,,Opatrne, je to horúce," upozornila ju so smiechom Natasha.

,,Nie, to nejde o to. Ale nie je to dobré," povedala Maria.

,,Čože? Je to dvojité presso s vanilkovým mliekom. Miluješ to! Ukáž?," hlesla Natasha a odpila si. Káva bola naozaj chutná, nič jej nebolo.

,,Myslím, že asi už nemám rada tento variant kávy," hlesla Maria. Jej hlas posmutnel.

,,Ďalší človek, ktorého som sklamala," pomyslela si.

Zvyšok dňa trávila v Stark Tower. Všetci boli na ňu extrémne milí a ochotní jej splniť akékoľvek želanie, až to Marii bolo nepríjemné. Poprosila ich či by obed mohla stráviť sama z jednej z kantín pre zamestnancov. Bolo jej vyhovené. Jej obed sa skladal z palaciniek s jahodami, ktorým taktiež neprišla na chuť.

,,Asi budem musieť zmeniť jedálniček," povzdychla si a odobrala sa nazad k ostatným.

Ako kráčala po jednej z chodieb, zastala. Pomaly sa poobzerala vôkol seba. Mala pocit, akoby ju niekto sledoval.

,,Výcvik špióna som očividne nezabudla," prebleslo jej hlavou.

Obzrela sa poriadne vôkol seba, ale nevidela nikoho.

Netušila, že ten čo sa na ňu pred chvíľou díval bol už na ceste z budovy. Bol rád, že ju videl. Bol rád, že je nažive. A netušil prečo, ale pri srdci ho hrialo, že Maria mala dnes oblečené jeho tričko.