привет солдат (Hello, soldier; Winter Soldier/ Avengers)

23

Dívala sa Nikolajovi do očí.

,,Si idiot," hlesla.

,,A ty vrahyňa."

,,Ty máš čo hovoriť," odfrkla si Maria. Hoci to nedávala na sebe poznať, bála sa. Nikolaj mal povahu ich otca. Mohol jej hocikedy prestreliť guľku cez hlavu alebo aj horšie. Bála sa aby neublížil Buckymu či niekomu inému, na kom jej záležalo.

,,Daň za to, že si sentimentálna," pokarhala sa v duchu.

,,Zabila si nášho otca!" vykríkol na ňu z ničoho nič Nikolaj.

,,Kristepane, máš bipolárnu poruchu alebo čo sa ti stalo?" pretočila očami Maria, čo ju stálo facku. Uškrnula sa. Chcela Nikolaja vyprovokovať.

,,Nebol si tam, bol si dieťa," začala a otočila sa tvárou späť k nemu, ,,Prečo ti na tom tak záleží? Otca si nemôžeš pamätať, ani len v obrysoch," bránila sa Maria. Bola presvedčená, že v ten deň v ich dome nebol nik okrem jej a jej otca. A ochranky, ktorá bola, žiaľ, vedľajšia strata.

,,Zabila si nevinného človeka, dokonca viac ako len to! Ty nie si len vrahyňa, ale aj beštia!"

,,Nič nevieš!" vyštekla Maria.

,,Tak mi povedz, sestrička. Ako to bolo? A ja možno teba i tvojích kamošov nechám tak. Povedz, ako sa má James? Vraj je do teba zaľúbený," uškrnul sa Nikolaj a Maria zmeravela.

,,Ak sa ho dotkneš, rozseknem ti lebku," zavrčala.

Nikolaj vytiahol zbraň a namieril jej ju priamo do stredu čela. Maria sa nadrzovku oprela o hlaveň čelom.

,,Tak hovor, Maria."

Na druhej strane mesta bol Bucky, ktorý nervózne pochodoval po miestnosti, zatiaľ čo Natasha sa dívala do počítača a hľadala niečoho, čoho by sa mohli chytiť.

,,Pozri," povedala a ukázala na veľký televízor, kde sa prehral záznam z bezpečostnej kamery, ktorá je pri hlavnom vchode do Stark Tower.

,,Pravý horný roh. Čierne auto a Maria. Alebo je teda kúsok z nej."

,,Je vidieť značku?" spýtal sa Bucky.

,,Nie, nič. Toto je všetko čo máme," povedala smutne Natasha.

,,Nesie sa káva!" vošiel do miestnosti Sam, ktorý v rukách držal tri čierne kávy a vrecúško s čerstvým sladkým pečivom.

,,Máme niečo?" spýtal sa, keď sa usadil.

,,Menej než nič," odvetil Bucky a pozrel sa na svoje vojenské známky, ,,Nemal som jej dovoliť, aby odišla," povzdychol si.

,,Bucky, Maria by ušla aj tak. Mohol by jej v tom akokoľvek brániť. Vždy keď šlo o jej rodinu, bola ako zmyslom zbavená a konala impulzívne."

,,Ale prečo ju Nikolaj, tak nenávidí? Maria bola presvedčená, že v ten deň v tom dome nik nebol," zamyslel sa Sam.

Bucky sa pozrel na Natashu. Vedel, že ona vie o Marii a jej rodine všetko.

,,Ono," začala Natasha a uvažovala, či je dobrý nápad vyzradiť rodinné tajomstvo Azarovcov. Alebo teda tajomstvo okolo ich otca a Marie, ,,Mariin otec, nie je Nikolajov otec. Všetci to vedeli, ale jej otec ho nakoniec prijal za svojho. Alebo minimálne sa tak tváril. No, vždy si viac potrpel na Mariu. Spravil z nej prvotriedneho agenta a vraha. Bola ako duch. Zjavila sa a úlohu vykonala skôr, kým hocikto niečo stačil uvedomiť."

,,Počkať, myslel som, že bola psychiatrička," ozval sa Sam.

,,Bolo to len administratívne krytie. Aby sa mohla pohybovať po ústredí KGB. Nikto by nepodozrieval predsa psychiatričku."

,,Nepodozrieval z čoho?" spýtal sa Bucky. Z nejakého neznámeho dôvodu mu nepríjemne stiahlo žalúdok.

,,Ak by ste prehľadávali záznamy agentov KGB, našli by ste mňa, ale Mariu nie."

,,Nikdy nepracovala pre KGB?" Spýtal sa Bucky.

,,Nie," odvetila Natasha.

,,Tak pre koho?" spýtal sa Sam.

,,Rovnako ako aj do S.H.I.E.L.D-u, tak Hydra sa po vojne infiltrovala do KGB. Jej vodca - Mariin otec, sa dokázal vypracovať až na riaditeľa a jeho dcéra;"

,,Bola vrchnou dôstojníčkou KGB," doplnil ju Bucky.

Natasha len prikývla.

Buckymu sa zatočila hlava. A celé to dávalo zmysel.

,,Takže keď som Mariu postrelil," pozrel na Natashu.

,,Marii po čase začalo dochádzať, že ona nemá s KGB nič spoločné. Nikdy nekonala, tak ako ostatný agenti. Začala teda pátrať, čo ju doviedlo až k Hydre. Začala konať proti otcovi. Mariť akcie Hydry, neposlúchala rozkazy. Bola priveľkým rizikom."

,,Dobre, ale Maria nevedela, že ten útok bol na ňu," namietol Sam.

,,To máš pravdu. No, toto nebol jediný pokus, ako ju vyradiť z hry. Stupňovalo sa to. Náhodne prepady, pokus o otravu. Vedela, že po nej idú. A taktiež idú po jej matke a Nikolajovi. Mariin otec mal ich matku za nič a Nikolaj v konečnom dôsledku nebol jeho. Vedela, že jej otec vie, že je na rodinu háklivá. Preto ich musela predbehnúť, a tak zabila jej otca."

,,Zabila, aby jej rodina prežila," vydýchol Bucky a Natasha prikývla.

,,No, Nikolaj to očividne tak nevníma," ozval sa znovu Sam.

,,Samozrejme, že nie. Bol dieťa, podľa mňa mu matka nikdy nepovedala, kto je jeho skutočným otcom a jediné, čo si môže pamätať je šedé ulice Moskvy, kam ich Maria s pomocou pár ľudí z KGB, vrátane mňa, ukryla."

,,Ty si vedela, kde je Mariina rodina?" začudoval sa Bucky.

,,Áno, teda pokým som bola u KGB, som ich mala nastarosti. Nikolaja som videla, keď mal naposledy šesť rokov. Jej mama nikdy neprestala dúfať, že sa Maria raz zjaví vo dverách."

,,Kam vedie tá cesta?" spýtal sa Sam.

,,O čom točíš?" spýtal sa nechápavo Bucky.

,,O tom, kde Nikolaj uniesol Mariu. Kam vedie tá cesta?"

Natasha sa vrátila späť k notebooku.

,,Tá cesta vedie na obchvat a potom sa rozdeľuje na tri," odvetila Natasha a pokračovala, ,,jedna vedei nazad do centra, druhá do prístavu a tretia von z mesta."

,,Ak by ste niekoho uniesli a chceli zabiť, kam by ste ho vzali?" spýtal sa Sam a pozrel na Buckyho.

,,Opustené armádne sklady v newyorskom prístave," povedal Bucky a zrazu v ňom svitla nádej. Nádej, že Maria je ešte stále nažive.