привет солдат (Hello, soldier; Winter Soldier/ Avengers)

22

Oči otvárala pomaly. V ušiach jej pišťalo a hlava ju nepríjemne bolela. Chvíľu jej trvalo kým zaostrila na objekty vôkol seba. Sedela na drevenej stoličke a ruky mala zviazané za chrbtom. Obzrela sa vôkol seba. Bola v nejakom sklade, ktorý mal vysoký strop. Svetlo mohlo prenikať len z malých podlhovastných okien, ktoré boli tesne pri plafóne. Všade navôkol boli postavené plechové lodné kontajnery. Viac nevidela, bolo tu až príliš šero. Usúdila, že je tu sama.

,,Doriti," zahrešila v duchu. Uvedomila si totižto, že Bucky i ostatní mali pravdu. Nikolaj jej naozaj šiel po krku.

Zrazu sa ozvalo buchnutie. Ako, keď niekto prudko zatvorí dvere. Kroky. Maria usúdila, že sú to dve osoby. Bola si istá, že sú mužského pohlavia a že ju idú zabiť. Po chvíli sa zjavili oproti nej. Nikolaj vyzeral ako typický ruský mafián. Až to bolo komické, ako mal na sebe čierne spoločenské nohavice, opasok s prackou značky Hugo Boss, čierny bavlený rolák a čiernu kožennú bundu. Samozrejme spoločenské boty a zbraň za opaskom nemohli chýbať. Blond vlasy, (ktoré mal vyperoxidované lebo jeho prirodzená farba vlasov je tmavohnedá až čierna) mal zviazané v takom malom copíku a Mariu prepaľoval pohľadom. Tú ,gorilu', ktorá kráčala asi pol kroka za ním Maria šikovne odignorovala. Nechcela dať na sebe poznať to, že ju ide poraziť od strachu.

,,Ešte chvíľu sa na mňa takto dívaj a budem zvracať," zamrmlala.

,,Drzá ako opica," pretočil očami Nikolaj a pritiahol si k sebe stoličku, ktorá bola pohodená bokom a sadol si na ňu obkročne.

,,Ahoj, sestička," uškrnul sa.

,,Tiež ťa rada vidím. Čo chceš?" oprela sa Maria a preložila si nohy cez seba.

,,Tvoju smrť," povedal Nikolaj bez mihnutia oka.

,,Tak on to asi myslí vážne," pomyslela si Maria.

,,Vieš o tom, že ak to spravíš, tak ti pôjde po krku, približne päť elitných zabijákov?" Maria hrala na istotu. Hoci, ani netušila či ju niekto zo Stark Tower vôbec začal hľadať. Možno Bucky, ale určite už je teraz v slepej uličke. Hľadať niekoho v New Yorku je odsúdené na neúspech.

,,Ak vôbec sme ešte v New Yorku," pomyslela si Maria.

,,Maria, Maria, raz si hlúpa," povzdychol si Nikolaj.

,,Ty tiež neprekypuješ múdrosťou," odvrkla Maria za čo si vyslúžila silnú facku.

,,Už drž hubu!" zhukol po nej Nikolaj. Maria ho len prebodla pohľadom a v duchu si pripísala bod. Nikolaj jej totižto nikdy nevedel dostatočne odargumentovať. Ako dieťa sa vždy hodil o zem alebo sa rozplakal.

,,Zabijem ich! Pôjdem po každom, kto bude stáť v ceste mne alebo Hydre! A ty, moja drahá sestrička, budeš mojou prvou obeťou. Ale ešte pred tým," Nikolaj vytiahol spoza opasku nožík, o ktorého ostrosti Maria nepochybovala, ,,Mi odpovieš na pár otázok, Maria."

Medzitým Bucky blúdil nekonečeným newyorskými ulicami. No, nájsť Mariu bolo takmer nemožné. Hodinky mu ukazovali, že je jedna ráno. Nemal energiu na to ísť k sebe domov. Navyše, všade sú Mariine veci, nezaspal by. Rozhodol sa preto vrátiť do Stark Tower. Vedel, že bude musieť odrážať Stevove ochranné krídla. No, radšej to ako odrážať všetky tie spomienky, ktoré by sa na neho doľahli. Stačilo jej prejsť cez ulicu a už by bol pri budove, keď v tom mu niečo zapraskalo pod nohami. Spravil krok vzad a zohol sa preto na zem. Skoro skolaboval, ked' zistil, že sú to jeho vojenské známky. Tie známky, ktoré pred niekoľkými mesiacmi zavesil Marii na krk. Obzrel sa naokolo. Akoby čakal, že ju niekde uvidí. No, okrem turistov, opitých deciek či kde - tu, nejakých domácich, nevidel nikoho.

Vpálil do Stark Tower s tým, že musí nájsť Steva.

,,Steve?!" okríkol ho, keď vyšiel z výťahu.

,,Rogers!" zakričal znovu a kráčal do tej miestnosti, kde sa posledné týždne stretávali. No, nebol tam nik.

,,Do riti!" zahrešil.

,,Ešte chvíľu tu vykrikuj a vyrežem ti jazyk," ozvala sa za ním rozospatá Natasha.

,,Kde sú všetci?"

,,Steve šiel domov, Maria ušla, ty si sa tiež vyparil a Sam spí dole na gauči," odvetila Natasha.

,,Toto som našiel oproti na ulici."

,,A to sú?" pridvihla obočie Natasha.

,,Moje známky. Mala ich na krku stále, nikdy ich nedávala dole!"

,,Našiel ju," zašepkala Natasha a ruky zovrela v päsť.