привет солдат (Hello, soldier; Winter Soldier/ Avengers)

9

Maria stála na chodbe a čakala na ostatných. Odchod bol naplánovaný o necelých dvadsať minút a ona bola až strašidelne pokojná. Postávala na chodbe a čakala, kým ostatní dostanú svoje posledné pokyny. Oblečené mala čierne saténové šaty, ktoré mali hlboký výstrih a rozparok na ľavej nohe. Obuté mala vysoké opätky, ktoré sa zapínali okolo členku a opätok bol dostačujúco hrubý, aby v nich zvládla v prípade potreby bežať. Vlasy mala vyčesané do vysokého copu a make-up, s ktorým jej pomáhala Wanda, jej podtrhával výrazné modré oči. Na pravej nohe mala stehenné púzdro, v ktorom mala schovanú zbraň, konkrétne glock 32 štvrtej generácie, v ktorej mala trinásť nábojov. Zbraň bola odľahčená, takže niekedy zabúdala, že ju aj pri sebe má. Náušnice, ktoré boli veľmi nenápadné, mali na jednej strane sledovacie zariadenie a na druhej odposluch. Za uchom mala schované malé sledovacie zariadenie, ktoré zároveň slúžilo ako komunikátor. Bolo to ako zo špionážneho filmu, ktorý by Maria radšej sledovala akoby bola jeho súčasťou.

,,Привет девушка," [privet, devushka - ahoj, dievčatko.] ozval sa za ňou hlboký hlas a ona sa za ním otočila. Bucky vyzeral ako ostatné dni. Čierna koženná bunda a čierne nohavice boli u neho samozrejmosťou. No, účes mal iný. Bol ostrihaný.

,,Привет солдат," [privet soldat - ahoj, vojak.] usmiala sa.

,,Rozhodla si sa odhaliť jazvy?"

,,A ty ostrihať?"

Bucky sa zasmial a premeral si ju. Vyzerala dokonale. Až tak, že ju mal radšej chuť pozvať na rande a nie ísť niekam, kde sa bude (pravdepodobne) prelievať krv.

,,Môžme ísť na to?" Spýtal sa jej a Maria prikývla.

Už sa to začalo.

Bucky ponúkol Marii rameno, ktoré ona ochotne prijala. Spoločne prešli chodbou, cez prázdnu spoločenskú miestnosť až ku výťahu, do ktorého nastúpili. Tesne pred tým, ako sa dvere zavreli Maria uvidela Nat, ako na ňu spoza rohu máva. Pousmiala sa.

Presne desať minút pred desiatou hodinou večer, Acura MGX opustila priestory podzemnej garáže a odbočila na 5th Avenue a zaradila sa do bežnej newyorskej premávky. Na pravom zadnom sedadle sedela Maria a v rukách držala čiernu listovú kabelku, v ktorej mala pozvánky. Za sedadlom vodiča sedel Bucky a okrem sledovania cesty, sledoval aj spätné zrkadlo. O tri auto ďalej sedela v rovnakom type auta Natasha. Steve prešiel pomedzi nich na motorke. Sam s Tonym preleteli nad mestom. Ostatní šli pešo.

Maria sa dívala von oknom a neprehovorila ani slovo. Nebola totižto Maria. Ale Maria Demetria Azarova. A to bol pre ňu veľký rozdiel.

Po hodine cesty, na okraji mesta, Bucky zaparkoval a vypol motor. Nachádzali sa v ulici, tkroá nemala najlepšiu povesť a ani bary, ktoré sa na nej nachádzali. Bucky vystúpil a otvoril Marii dvere. Maria na neho ani nepozrela. Len sa trochu striasla od zimy. Kožuch zabudla vo svojej izbe.

,,A že dáma," zamrmlal pobavene Bucky a prehodil cez ňu jej koženku. Maria by za normálnych okolností protestovala, ale teraz si to nemohla dovoliť. Poďakovala a vykročila v pred.

,,Aspoň, že má dlhé tričko," pomyslela si a hľadala názov baru, kde by sa mala dnes konať jedna milá udalosť, na ktorú boli pozvaní všetci sovietski predstavitelia a súčasní a aj bývalí agenti KGB. Bar bol veľmi dobre schovaní, ale Marii sa jej ho podarilo nájsť bez pochybenia.

Mužovi pri dverách ukázali pozvánky a ten ich pustil dnu.

Zišli po úzkych schodoch a prišli na balkón, ktorý bol postavený dookola jednej miestnosti s vysokými stropmi. Steny boli pozlátené a zažltnuté od cigaretového dymu. Do pozadia hrala jazzová živá hudba a zápach alkoholu si nešlo nevšimnúť. Maria podišla ku drevenému zábradliu a rukami sa oň zľahka oprela. Bucky stál krok za ňou. Nerobil jej totižto doprovod, ale ochrankára.

Maria si premerala pohľadom celú miestnosť. Nespoznala nikoho. Rovnako ako Bucky.

,,Niečo je zle," pomyslela si a kusla si do spodnej pery.

,,Vidíte Azarova?" ozval sa im v slúchadlu Tonyho hlas.

,,Nie, môjho otca tu zatiaľ nevidno," odvetila Maria.

,,Na tvojích desiatich hodinách," zamrmlal Bucky a očami tiež ,skenoval' okolie. Ľudia si ich nevšímali. Všeobecne to vyzerala, ako dobrá párty a nie stretnutie komunistov.

Maria sa zamerala na ľavý horný roh, konkrétne na dvere, z ktorých vychádzali a vchádzali čašníci. Dvere boli veľmi šikovné schované pod schodami, ktoré viedli dole do miestnosti.Maria sa uškrnula a vykročila ku schodom. Bucky ju nespúšťal z očí. Mala veľmi ladnú chôdzu. Zišla po schodoch a vzala si drink, ktorý ponúkol jeden z čašníkov. Spolu s Buckym sa postavili bokom a po očku sledovali ostatných.

,,Musíme sa dostať do tých dverí," povedala a odpila si.

,,Mám ich vykopnúť?" spýtal sa Buck a Maria sa uchechtla.

,,Najprv to skúsime v mieri," odvetila Maria.

Čas plynul a Maria začínala byť nepokojná. Niečo tu nehralo. Za normálnych okolností by sa im niekto prehovoril. Dcéra posledného riaditeľa, ktorý bol zabitý jej rukou a Winter Soldier stáli za pozornosť. Behala očami po miestnosti a skoro spadla na zadok, keď jej to doplo.

,,Toto sa nemohlo zopakovať," pomyslela si a pozrela vyplašene na Buckyho.

,,Čo?" Spýtal sa jej.

,,Je to pasca," prehorila potichu.

,,Čože?!" Ozvalo sa im v slúchadlách.

,,Nat, je to presne to isté ako vtedy v Prahe. Dokonca stavím krk na to, že je za tým tá istá osoba."

,,Maria, si si istá?" spýtala sa jej Nat. Jej obavy, ktoré mala už od rána, sa naplnili.

,,Hrá tá istá hudba, dokonca poradie piesní sa nezmenilo. A podáva sa biele víno miesto šampanského," povedala a strhla si slúchadlo. Hodila ho na zem a rožlapla ho.

,,Čo robíš?" Bucky nechápal.

,,Sprav to isté a nepýtaj. Bože, neverím že som zasa do toho padla." Maria si rozpustila vlasy a snažila sa zachovať pokoj.

Bucky jej pozrel za rameno a zmeravel. Maria pozrela na neho a vedela, že je neskoro.

,,Maria, som rád že sa opäť stretávame. A vidím, že si priviedla aj môjho dávneho priateľa," povedal mužský hlas a Maria sa, s chladným pohľadom, otočila k danému mužovi.

,,Aj ja ťa rada znovu vidím, Zemo."