привет солдат (Hello, soldier; Winter Soldier/ Avengers)

16

Video si prehrala nekonečne veľakrát. Presne tú sekundu. Sekundu smrti. Každú vetu v spise si musela prečítať dvakrát. Všetko sa jej odohrávalo pred očami. Každý detail, ktorý bol v tom dokumente zapísaný mala jasne pred očami. Ale jeho si nepamätala. Nepamätala si na muža s kovovým ramenom, ktorý bol označený červenou hviezdou. Nepamätala si na jeho jasno-modré oči, nepamätala si že ju držal v náručí.

Akcia Snežienka (neúspešná)

Dôvod: pochybenie agenta

Cieľ: nezneškodnený

,,Pochybenie agenta?" Maria sa zamračila a pretočila na poslednú stranu. Veľmi veľa riadkov bolo začiernených, ale podstata bola jasná - Bucky ju vtedy odniesol do nemocnice. Neboli to náhodní okoloidúci, ale on.

,,Zachránil ma."

Postavila sa, zrhabla spis a svoju budnu. Notebook zaklapla a USB ukryla do tajného dna, ktoré mala v druhej zásuvke svojho stola. Zhasla svetlá, zamkla a vybehla na ulicu. Vonku sa už stmievalo, ale to ju nejak extra netrápilo. Skôr sa snažila rozpamätať, kde presne Bucky býva. Vedela ulicu, ale nespomínala si ktorý panelák. Spoliehala sa na to, že bude pred jedným z nich odstavená jeho motorka.

Keď prechádzala cez posledný prechod, prepadol ju zvláštny pocit. Akoby ju niekto sledoval. Vyšla na chodník a obzrela sa. No v tom dave ľudí bolo prakticky nemožné niekoho takého spozorovať. No aj tak si skontroľovala či ma za opaskom nožík.

Mala šťastie. Buckyho motorka bola odstavená hneď pri prvom paneláku na rohu ulice. Vybehla po schodoch, ktoré viedli ku vchodovým dverám a skúsila či sú otvorené. Boli, tak vošla dnu. Teraz však mala ďaľší problém. Netušila, na ktorom poschodí býval. Preto kráčala od dverí k dverám a čítala menovky. Na piatom poschodí na ľavej strane, trafila do čierneho. Zaklopala.

Bucky sedel v kuchyni na stoličke a díval sa do prázdna. Pred očami mal seba a ju. V diaľke počul výstrel. Odpil si z pohára, v ktorom bol naliaty tmavý druh alkoholu a postavil sa s úmyslom, že si pôjde ľahnúť. Spánok vždy všetko vyrieši. No, zastavilo ho klopeni na dvere.

,,Steve, nemám na teba náladu," povzdychol si a šiel otvoriť. No, osoba ktorá stála vo dverách ho prekvapila. Maria stála pred ním a vruke držala spis, ktorý jej on pred pár hodinami nechal na stole v jej ordinácií. Nevedel z jej výrazu vyčítať, prečo tu je.

,,Prišla si ma zabiť?" spýtal sa jej.

,,Prišla som sa ti poďakovať," povedala a Bucky zvraštil čelo.

,,O čom to hovoríš?"

,,Môžme sa porozprávať vo vnútri?"

,,Hej, jasné," povedal Bucky a ustúpil nabok, aby Maria mohla prejsť. Jej sladká vôňa mu na sekundu opantala zmysly, ale aj tak vykukol na chodbu a pozrel sa či náhodou nemajú nevítaných hostí.

Zavrel dvere a prešiel do obývačky.

,,Čítal si to?" Spýtala sa Maria a poukázala na spis, ktorý bol na stole.

,,Nie," odvetil Bucky.

,,Myslela som si," povedala Maria a spis otvorila na poslednej strane.

,,Na," podala mu ho a rozvietila malú lampu, ktorú mal Bucky v rohu izby. Bucky čítal. Ruština mu nikdy nešla, ale dokázal pochopiť o čo tam ide.

,,Pochybenie agenta?" zamrmlal.

,,Odniesol si ma do nemocnice," hlesla Maria a Bucky na ňu šokovane pozrel.

,,Čo?"

,,Nebola som štítom, ale cieľom. Ja som mala v ten deň umrieť."

,,Na koho pokyn?"

,,Môjho otca," odvetila Maria a sadla si na gauč.

,,Je to v tom spise?" Bucky si k nej prisadol.

,,Nie je, ale... názov tej akcie znel Snažienka. Nikto iný na svete ma tak nevolal. V ten deň som mala zomrieť. No, ty si ma zachránil. Vďaka," povedala Maria pozrela Buckymu do očí.

Bucky mierne nechápal.

,,Vieš, že ja som ten čo strielal, že hej?"

Maria sa uchechtla a prikývla, ,,Áno, viem."

,,A ešte stále si ma nezabila."

,,Správne," prikývla Maria a usmiala sa. Bucky sa nezmohol na pol slova a len ju proste objal.

,,Nevieš si predstaviť, ako som sa bál, že som ťa stratil. Nechcel som to. Prisahám, že by som ti v živote takto neublížil."

Maria mu oblate opätovala, ,,Áno, Buck. Ja viem. Netráp sa tým. Teraz keď už viem, ako to bolo. Nepríde mi to ako taká tragédia. Skôr je to milá náhoda."

Bucky sa na ňu pozrel, ale neopustil od objatia, ,,Takže mám ešte stále mám u teba šancu?"

,,Áno, máš."

Bucky mu viac nebolo treba. Naklonil sa k nej a pobozkal ju. Maria mu bozk oplatila hoci jej mierne prekážal závan alkoholu, no dokázala to odignorovať, keďže skončila priamo pod váhou jeho tela. Jeho ruky sa premávali po jej bokoch a ona si ruky obmotala okolo jeho krku. Bozkával ju vášnivo, no jemne. Ako takú porcelánovú bábiku. Akoby sa bál, že sa rozpadne na prach.

,,Ak chceš, môžeš zostať na noc," navrhol Bucky opatrne. Nechcel, aby to v žiadnom prípade vyznelo zle.

,,To znie fájn, ale budeš mi musieť požičať nejaké veci na spanie. A ráno ma zaviesť do práce," povedala Maria a Bucky už stál na nohách. Podal jej najčistejšie tričko, aké u seba v skrini našiel, nechal jej priestor v kúpeľni, dokonca si po niekoľkých mesiacoch aj ustlal. No, napriek dobrej atmosfére, ktorá panovala v jeho byte, sa pozrel von z okna a premeral si okolie. Bál sa. Bál sa že si po ňu Nikolaj príde.