привет солдат (Hello, soldier; Winter Soldier/ Avengers)

15

Sam sa zvítal s Buckym, ktorého dnes ráno požiadal o stretnutie. Bolo takmer poludnie a v Stark Tower bolo poloprázdno.

,,O čom si chcel hovoriť?" spýtal sa Bucky. Mal trochu naponáhlo. Mal už na dnes plány. Chcel Mariu prekvapiť obedom a potom s ňou stráviť poludnie, a ak by dovolila aj večer či noc. Chýbala mu, ale Sam znel ráno veľmi nervózne preto ho Bucky neodbil s tým, že sa zastaví inokedy.

,,Ešte pred tým, sľúb mi že zachováš chladnú hlavu a neurobíš nič nerozvážne," povedal Sam a Bucky sa zamračil.

,,Sam, čo sa deje?"

,,Sľúb mi to."

,,Fájn, sľubujem. Čo sa deje?" spýtal sa nervózne Bucky. Nenávidel takéto naťahovačky a dnes naozaj nemal čas.

,,Poď," pokynul mu Sam a Bucky ho nasledoval. Prešli mlhou chodbou a dostali sa do jednej zo zasadačiek, kde sedeli aj Steve, Natasha, Wanda a Tony.

,,Oh, do riti," povedal Bucky.

,,Ahoj, Buck," Steve sa postavil a podal si s ním ruky na privítanie. Bucky sa obzeral po stole, na ktorom bolo milión rozhádzaných papierov a rôznych fotografií. Jedna z nej patrila aj Marii. Na konci miestnosti bola veľká obrazovka, kde bol očividne stopnutý záznam z výsluchu Zema. Buckyho prepadol zlý pocit.

,,Niečo sa posralo," pomyslel si.

,,Sadni si," pokynul mu Sam.

,,Poviete mi, čo sa deje? Prečo sme tu a prečo tu nie je aj Maria?" sadol si Bucky.

Nikto nič nepovedal len Sam vzal do rúk ovládač a ťukol do neho. Video na sa spustilo a Bucky presunul pozornosť naň. Video začínalo sarkastickým Zemovim smiechom.

,,Viete slečna Romanoff, ste rozkošná. Rovnako ako Maria. Och, škoda že som jej nepovedal kto bol jej vrahom."

,,Vrahom?" ozval sa Natashin hlas.

,,Och, áno," povedal Zemo a viac sa naklonil ku Nat, ,,Viete, Nikolaj mi prezradil, kto ju zabil. Je to celkom vtipné, keď uvážime, že je to niekto kto sa ju teraz snaží zo všetkých síl chrániť. Mimochodom, ako sa má seržant Barnes?"

Bucky vypleštil oči. Srdcový rytmus sa mu zvýšil a kovovú ruku zaťal v päsť.

Sam prehodil video. Bol to záznam z kamier. Bucky to spoznal podľa VHS kvality videa a dátumu - 17. Máj 1995. Na videu bola zaznamenaná ulica. Otvorená, žiadna temná ulička. Bol deň. Zrazu sa na obraze ukázalo dievča. Bucky ju spoznal. Typ chôdze bol nezameniteľný. Bucky vedel, čo bude nasledovať. Presne vedel, kto sa tam objaví. Presne vedel, kto vystrelí. Dievča dopadlo na zem a začala sa pod ňou tvoriť kaluž krvi. Pristúpil k nej a vzal ju do náruče. Pred očami mu behať zabudnuté myšlienky. Tá vôňa. Na ruke zacítil teplo karmínovej tekutiny, ktorá vytekala z jej tela.

,,Buck?" oslovil ho Steve, ale on nevnímal. Po líci mu stekali slzy. Rukou si pretrel tvár, ,,Do riti."

,,Buck, ja viem, že je to ťažké, ale toto je len začiatok. Prosím, zachovaj si chladnú hlavu. Maria zanechala po sebe pár nahnevaných ľudí a vyvolala kaskádu katastrof," povedal Steve a Bucky na neho pozrel. Steve nedokázal vyčítať tú emóciu, ktorú práve teraz prežíval, ale videl že Bucky je ochotný počúvať.

,,Zemo nebol ten, po ktorom sme išli. Bol len v zlom čase na zlom mieste rovnako ako Bucky a Maria," začal Steve a predstúpil pred obrazovku.

,,Prečo potom spanikárila a splietala niečo o Prahe?" Zamrmlal Bucky.

,,Zemo si dal zahrať ten istý playlist ako pred rokmi. Bola to náhoda," odvetila Natasha.

,,Ten, po ktorom sme tak šli bol totižto za tými dverami, do ktorých ste sa chceli dostať," povedal Steve a Bucky si spomenul na dubové ťažké dvere, do ktorých vchádzali a vychádzali čašníci.