привет солдат (Hello, soldier; Winter Soldier/ Avengers)

30

 Ďaľšie ráno bolo pre Mariu náročné. Zobudila sa pomerne skoro a okrem agenta, ktorý tiež driemal pri výťahu, nebol na okolí nik. Nevstala hneď, nemala na to energiu. Chvíľu ležala na chrbte a uvažovala, čo sa vlastne v jej živote odohralo. Po dlhej dobe ju zmietali obavy z budúcnosti.

,,Aká irónia" pomyslela si, ,,Dcéra zabila otca, syn zabil matku."

S veľkou námohou sa posadila a dopriala svojmu telu jeden hlboký nádych a hlboký výdych. Pretrela si oči a pozrela na hodiny, ktoré boli zavesené nad barom. Bolo niečo krátko po piatej ráno.

,,Esmée, otvára o šiestej," prebehlo jej hlavou. Ak niečo teraz potrebuje, tak je to šálka dobrej kávy a čerstvý maslový croissant domácim marhuľovým džemom. No, ako sa chcela pohnúť smerom von z postele, začula chrápanie.

S miernym ľaknutím sa pozrela po svojej pravej stane, kde videla ležať jeho. Ležal tam a spal. A zjavne tvrdo lebo jeho chrápanie sa ozývalo celou izbou. Maria zostalala v miernom šoku.

,,Čo tu hľadá?"

Nevedela, ako reagovať a tak sa len na neho dívala. Premeriavala si ho a nemohla si pomôcť, ale mala neskutočnú potrebu si ľahnúť k nemu a ešte na krátku chvíľu zaspať.

,,Možno je to celé len zlý sen," pomyslela si.

Bucky pootvoril oči. Cítil sa unavený, ale taktiež vedel, že sa na neho díva.

,,Asi je to divné, že spím vedľa teba," zachrapčal svojím ranným hlasom a pozrel na Mariu.

,,Ale asi to nie je poprvýkrát," hlesla Maria a uhla pohľadom.

Vyzerala pokojne. Až strašidelne vyrovnane, na to že sa zobudila v posteli, v podstate, vedľa cudzieho muža, ktorý má železnú ruku a na udalosti, ktoré sa stali za posledný deň. Bucky sa posadil a rukami si pretrel tvár. Pozrel na hodiny a v duchu sa preplieskal.

,,Potrebujem kávu," zašomral.

,,To sme dvaja," povedala Maria, ktorá sa medzitým snažila vyhrabať z nadmerne veľkej postele.

,,Smiem ťa na jednu pozvať?" spýtal sa jej tesne pred tým, ako sa stratila za rohom chodby. Nechcel ju znovu stratiť.

Maria, nevedno prečo, súhlasila. Bucky sa naširoko usmial a behom pár sekúnd bol aj on von z postele.

Maria sa po pamäti dostala do dámskej kúpeľne. Až tam si uvedomila, ako vlastne vyzerá.

,,Už chápem ten jeho úškrn," povzdychla si a začala svoju rannú rutinu, ktorá jej zabrala takmer hodinu. Prakticky s tým nebolo toľko roboty - rozčesať si vlasy, premaľovať sa, a navliecť na seba nohavice zo včera. No, všetky úkony jej dnes zabrali dvojnásobok času, kvôli slabosti, ktorú pociťovala.

Bucky na ňu trpezlivo čakal pred dverami a sledoval kvapky dažďa, ktoré klopkali na okno. Bol to jeden z tých usychravených jesenných dní, ktoré on i Maria milovali.

Keď Maria vyšla z kúpeľne zostala mierne zarazená, že Bucky ju už čaká. Dokonca aj s jej kabelkou v rukách.

,,Dobre, že si si nechala tú mikinu. Počasie sa zasa blázni," poznamenal. A Maria sa pousmiala.

,,Akí ľudia, také počasie," poznamenala a Bucky sa tiež jemne pousmial. Podal jej kabelku a spoločne sa zviezli dolu do garážií.

,,To čierne SUV vzadu," ukázal Bucky a Maria kráčala za rovno s ním. Spoločne nasadli do auta a Bucky naštartoval.

Maria nevedela, do akej kaviarne ju Bucky berie. Moc nevnímala cestu. Po celý čas bola myšlienkami vo svojích zahmlených spomienkach a snažila sa ich silou mocou usporiadať. Ale akokoľvek sa snažila, nešlo to.