привет солдат (Hello, soldier; Winter Soldier/ Avengers)

28

,,Maria, drahá!" zvolala nadšená Esmée, keď Maria na druhé ráno vstúpila do kaviarne.

,,Ahoj, Esmée," povedala Maria a odložila mokrý dáždnik, ,,Toto londýnske počasie ma raz zabije," povzdychla si.

,,Och, Londýn. Tam som raz spoznala muža menom Tom. Och, mon chéri! Bol to tak skvelý milenec," zasnela sa Esmée a Maria sa zasmiala.

,,Pokiaľ to bol Tom Hiddleston, tak ti to aj verím," hlesla a sadla si za pult.

,,Priezvisko si už nepamätám, ale ten jeho-"

,,Esmée, dosť!" zhýkla so smiechom Maria a Esmée sa rozosmiala a začala Marii pripravovať kávu. Mariu sa zamračila, ,,Esmée,uhm... myslela som, že by som dnes asi skúsila čaj," povedala.

,,No, to môžeš vyskúšať zajtra. Ale myslím, že toto ti bude chutiť," usmiala sa Esmée a podala Marií papierový pohár s plastovým viečkom. Mariu udivila istota s akou to Esmée povedala. Doteraz sa vždy tvárila neisto, keď jej podávala kávu. Pozrela sa na pohár a potom si opatrne odpila. Esmée musela zadržať smiech, keď uvidela ako Maria vypleštila oči od prekvapenia.

,,Chutí?" spýtala sa so spokojným úsmevom úsmevom.

,,Je presne taká, akú som si predstavovala. Ako-"

,,Dva cukry a čierna, zalievaná. "

,,Nie, chcela som sa spýtať, ako si na to prišla? A ako ti to napadlo? Je to tak jednoduché! Och, Esmée!"

Maria po dlhom čase pocítila hrejivý pocit šťastia.

,,Mala som pomoc," uškrnula sa lišiacky Esmée.

,,Koho?"

Esmée len mykla veselo plecami a odišla dozadu, kam nezamestnaní ísť nemohli.

Maria sa pousmiala a znova si odpila. Dnes mala výnimočne trochu viac času a tak si z tašky vytiahla pár dokumentov, ktoré musela spracovať k dnešnému dátumu. No, myšlienky jej stále utekali na to, kto pomohol Esmée s touto jednoduchou kombináciou, ak sa to vôbec dalo nazvať kombinácia. No, po čase sa ponorila do dokumentov. Až tak, že si nevšimla zvonček, ktorý zacingal zakaždým, keď niekto otvoril dvere.

Bucky zostal stáť ako obarený. Ten postoj, akým sedí - jedna noha preložená cez druhú a hlava rukou podopretá.

,,Pracuje," pomyslel si.

Esmée nakukla cez dvere, chcela vidieť, kto prišiel. Bucky jej naznačil, aby bola potichu a nič nedala na sebe poznať. Maria si ani nevšimla, keď si objednával. On to využil. Prezrel si ju. Malá, ranka, ktorú mala na líci sa už hojila. Jemné vlásky jej padali do tváre a spodnú peru si hrýzla.

,,Opatrne, aby si si ju znovu neprehrýzla. Pomalšie sa ti zráža krv, bude to krvácať a pokazí ti to deň," pomyslel si a radšej si sadol dozadu za stôl. Snažil sa na ňu nezízať. Bál sa aby si ho nevšimla. Jej inštinkt pracoval bez prestávky.

,,Och, do kelu," povedala Maria, keď ucítila na jazyku krv. A potom zahrešila znovu, keď si všimla koľko je hodín. Meškala. Rýchlo si zbalila veci, vzala kávu, rozlúčila sa s Esmée a bežala na metro. Ako vychádzala z kaviarne, z tašky, ktorú si zle zavrela, vypadol čierny diár.

Bucky sa zodvihol a podišiel k nemu.

,,Mal by si jej ho ísť zaniesť," ozvala sa Esmée.

,,Neboj, dostane sa k nej."