привет солдат (Hello, soldier; Winter Soldier/ Avengers)

27

 Maria sa postupne zaradila nazad do starého života. Začala opäť pracovať, stretávať sa s priateľmi - Natasha, Steve a Sam, a zdalo sa že je všetko v poriadku. Ale nebolo. Každý večer keď si ľahla do postele, pocítila neskutočný pocit osamelosti. Akoby jej niečo - niekto tam chýbalo. Boli to úmorné noci a ešte úmornejšie rána. Vstávala o piatej, ale z postele sa častokrát dostala až po siedmej. Mohla spať pokojne aj desať hodín, aj tak sa budila unavená. Jediné, čo ju ráno dokázalo prebudiť bola káva. A tak, každé ráno, medzi časom na raňajky a odchodom do práce, Maria merala hodinu cesty metrom do odľahlej časti Brooklynu, do malej kaviarne, ktorú by ste na Google maps hľadali len ťažko. Esmée, majiteľka tej kaviarne a taktiež jej jediný zamestnanec, bola staršia pani, ktorá do Ameriky emigrovala začiatom deväťdesiatych rokoch, aby si splnila svoj veľký sen - otvoriť si kaviareň niekde v New Yorku. Maria netušila prečo tam chodí. Raz ráno sa proste zobudila s tým, že chce ísť do tej kaviarne. No, Esmée ju spoznala. Vraj tam už raz bola a tak sa to stalo pre Máriu rutinou. Najmä Esmée s ňou mala trpezlivosť čo sa týkalo typu kávy, aký Maria pije. Žiadna z kombinácií jej nechutila.

Toto ráno sa rozhodla vyskúšať latte s kokosovým mliekom. Vystúpila z metra a vybehla po schodoch, ktoré viedli priamo na ulicu, kde sa nachádzala kaviareň. Mariu striaslo. Hoci svietilo slnko, fúkal studený vietor a ona sa dnes obliekla len do úpletového svetríka, trička a riflí. Pridala do kroku a vbehla dnu.

,,Bien bonjour!" zakričala Maria a spoza pultu sa objavila Esmée. Bola nízkej plnej postavy, šedivé vlasy mala zviazané v peknom drdole a ružovú zásteru pevne uviazanú okolo pása. Keď uvidela Mariu, zoširoka sa usmiala.

,,Bien bonjour, moja drahá! Dnes si tu skoro. Čo ti dám?" spýtala sa Esmeé so silným francúzskym prízvukom.

,,Och, oui! Mám dnes veľa práce, jedno latte s kokosovým mliekom, prosím," usmiala sa Maria a na pult položila päť dolárov hoci káva stála sotva dva, ,,To je dobré," dodala.

,,Merci, hneď to bude," usmiala sa Esmeé a vzala si peniaze.

Asi o ulicu ďalej kráčal Bucky po boku Steva. Steve ho vytiahol, aby si šli zatrénovať. Dúfal, že mu to pomôže sa odreagovať.

,,Ľutuješ to?" spýtal sa ho opatrne. Téma ,,Maria" bola veľmi citlivá a Bucky sa na ňu odmietal baviť. No, Steve si nemohol nevšimnúť, že ho jeho rozhodnutie vnútorne zožieralo.

,,Na jednej strane, viem že je to tak lepšie. Na druhej... vraždil by som za jedno ráno s ňou," odvetil Bucky.

,,Naozaj si presvedčený, že je to tak lepšie?"

,,No, odkedy nie sme spolu sa ju nikto nepokúsil zabiť, takže asi áno," povedal Bucky, hoci sa za tú vetu vnútorne prefackal.

,,Keď myslíš, hlavne toto nespomínaj pred Natashou," hlesol Steve a Bucky sa usmial, ,,Stále ma chce zabiť?"

,,No, tak nejak."

,,Máš ešte čas? Mohli by sme dať kávu pred tým, ako pôjdeš," navrhol Bucky a Steve súhlasil.

Maria sa rozlúčila s Esmée a vykročila nazad ku metru. Káva jej nechutila, tak ako zvyčajne.

,,Asi by som mala prejsť na čaj," pomyslela si a pohár aj s jeho obsahom nechala položený na obrúbniku. Robila to zámerne. V Brooklyne bolo veľa bezdomovcom a hoci to nebolo jedlo, ale teplý nápoj vždy padne vhod. Najmä v tomto nehostinnom počasí. Do metra vbehla len - tak tak. A tak sa jej začal ďaľší deň v jej bláznivom živote.

,,Esmée?!" ohlásil sa Bucky, keď spolu so Stevom vstúpili do kaviarne, kde Bucky chodil pomerne často.

,,James, mon chéri!" zvolala Esmée a vybehla spoza pultu, aby Buckyho objala.

Steve zostal pomerne zaskočený, málokedy videl, aby niekto takto vítal Buckyho.

,,Rád ťa znovu vidím. Ako sa máš?" spýtal sa s úsmevom Bucky.

,,Mám sa dobre, drahý. A čo ty? A kto je toto?" spýtala sa Esmée a pozrela na Steva, ktorý sa na staršiu paniu milo usmial a povedal: ,,Steve Rogers, madam."

,,Esmée, teší ma," Esmée sa usmiala a nastavila ruku. Steve ju prijal a ako sa patrilo, jemne ju pobozkal na chrbát ruky.

,,James, mon chéri, máš to pekných kamarátov," zahanbila sa Esmée a rýchlo zmenila tému, ,,Čo si dáte chlapci?"

,,Pre mňa ako obyčajne," hlesol Bucky.

,,Ja si dám to isté," povedal Steve a obaja si sadli za pult, aby sa mohli s Esmée zhovárať. Teda, Bucky bol ten, ktorý viedol konverzáciu. Steve to celé len fascinovane pozoroval.

,,Dávno si tu nebol, James," pokarhala ho a podala obom kávu.

,,Odpusť mi. Mal som toho veľa," odvetil Bucky a sklopil pohľad do kávy, v korej videl svoj odraz.

,,Zato Maria je tu každé ráno," dodala Esmée a opera sa rukami o pult.

Bucky spolu so Stevom na ňu udivene pozreli. Bucky nečakal, že by si Maria pamätala toto miesto. Boli tu len raz a aj to len na pár chvíľ.

,,Maria...pamätala si ťa?" spýtal sa opatrne Bucky. Steve spozoroval nádej v jeho tvári.

,,Nie, hovorila že predčasom mala nehodu a že netuší, prečo sem prišla. Usúdila som že jej bude lepšie staré spomienky nepripomínať, pokiaľ si na ne nespomenie sama," usmiala sa Esmée a Bucky spolu so Stevom si odpili z kávy.

,,Je skvelá!" povedal Steve.

,,Som rada, že vám chutí. Maria je z toho celkom nešťastná. Nevie trafiť tú správnu kombináciu," utrúsila Esmée.

Bucky sa zamračil, ,,Kombináciu? Tá pije čiernu kávu s dvoma kockami trstinového cukru," povedal a znovu odpil si z kávy.

Esmée sa usmiala tento poznatok si starostlivo zapísala. Nevedela sa dočkať ďalšieho rána, kedy Maria znovu navštívi jej kaviarničku.