привет солдат (Hello, soldier; Winter Soldier/ Avengers)

5

Prvý týždeň zvládli Maria a Bucky viac ako len na výbornú. Bucky si na Mariu pomerne rýchlo zvykol. Stala sa mu nejakým takým pomyselným majákom, keď strácal nad sebou kontrolu. Bola jedna z mála, pri ktorej mu nevadilo, keď sa ho dotýkala. Maria si zasa pri Buckym oddýchla. Nebol náročný pacient, veľa krát vedel pracovať sám so sebou, a preto mala čas dobehnúť staré resty, koré kvôli nedostatku času odkladala. A tými restami sa myslí, kaderník, manikúra, nákupy a návšteva lekárov od výmyslu sveta.

Práve teraz je sobota a hoci dnes ani jeden z nich nepracuje, keďže Avengers sa dostali do slepej uličky, tak sa rozhodli deň stráviť spolu v telocvični. Bucky sa totižto dozvedel, že Maria tiež chodí niekedy s Natashou trénovať a tak sa jej spýtal či by nešla aj s ním. Čas s ňou bol pre Buckyho príjemný a Maria mala aspoň príležitosť sa dozvedieť viac. Kovové rameno alebo fakt, že Bucky má vyše sto rokov jej ešte vždy nikto nevysvetlil.

Maria prišla do telocvične, kde chodievala aj s Natashou. Vysvitlo, že je to telocvičňa, ktorá patrila kedysi S. H. I. E. L. D. - u. Vyšla na prvé poschodie, kde bola dámska šatňa a našla si svoju obľúbenú skrinku. Mala na sebe len šedé tepláky a veľkú čiernu rozťahanú mikinu, ktorá bola staršia než ona sama. Vyzliekla sa. Pod teplákmi mala na sebe elastické kraťase v čiernej farbe a pod mikinou šporovú podprsenku. Z tašky vytiahla čierne tenisky a, prekvapivo, biele veľké tričko. Obula sa a tričko si prehodila cez seba. Vlasy mala uviazané vo vysokom cope.

Vzala si fľašu s vodou a šla o poschodí vyššie, kde už Bucky mlátil do boxovacieho vreca. Maria upriamila na neho všetkú svoju pozornosť. Bucky mal len šedé teplákové kraťase. Podlhovasté vlasy mal v malom drdole, ale vplyvom aktivity, ktorú vykonával mu pár neposlušných prameňov padalo do tváre. Tričko nemal, čiže Maria mala výhľad na jeho vypracovanú hruď.

,,Je pekný." pomyslela si a začala s rozcvičkou.

Bucky si ju všimol až po chvíli. Na perách sa mu zjavil jemný úsmev. Rád ju tu videl.

,,Hej!" Okríkol ju.

Maria sa neho usmiala a podišla k nemu.

,,Ospravedlň, že som začal bez teba, ale bolo mi dlho," usmial sa Bucky.

,,V poriadku. Takže, začneme?"

Marii zažiarili oči. I napriek svojej krotkej povahe milovala tréningy na boj zblízka a vždy v nich vynikala. I teraz to nebolo inak. Buckyho zložila na lopatky po prvých desiatich minútach boja. No, Bucky bol mierne vyvedený z miery. Typ boja, ktorý Maria viedla bol jemu veľmi dobre známy. Bol totižto typický pre KGB a tajných agentov, ktorý patrili pod Sovietsky zväz. Bucky vyskočil na nohy a znovu zaútočil. Teraz o čosi agresívnejšie a nebojoval len fyzicky.

,,Azarova," hlesol a podkopol jej nohy. Maria dopadla na kolená.

,,Dcéra posledného riaditeľa KGB Alexeja Azarova?" spýtal sa a Maria vypleštila oči do zeme.

,,Neviem o čom hovoríš," povedala chladne a postavila sa na nohy. Chodili okolo seba do kruhu a hľadeli si do očí. Marii bilo srdce ako splašené. Bola vydesená, že niekto ďaľší vie o jej minulosti

,,Bojuješ ako oni," uškrnul sa Buck.

,,Ja aspoň nemám značku," povedala Maria a poukázala na červenú hviezdu na jeho ramene.

,,Ja to aspoň nemám v mene. A v rodine."

Maria znovu zaútočila. No, teraz o čosi agresívnejšie. Využila Buckyho neobratnosti a pritlačila ho k stene. Ich tváre boli od seba vzdialené len pár centrimetrov. Bolo to prvýkrát po dlhej dobe, čo bola Maria tak blízko k mužovi. No, teraz to neriešila.

,,Mám pár otázok," hlesla.

,,Ja tiež," hlesol Bucky a karta sa obrátila. Mária bola pritlačená chrbtom o stenu a ruky jej Bucky držal nad hlavou.

,,Ako si prišiel k tej ruke?"

,,Robila si pre KGB?"

,,A ty pre Hydru?"

,,Ako si sa sem dostala? Tvoj otec si rodinu vždy strážil."

,,Odkiaľ poznáš môjho otca?"

,,Takže je to tvoj otec," uškrnul sa Bucky.

Maria ho doslova odkopla.

Bucky sa chytil za boľavé miesto, ale znovu začal protiútok, ktorý Maria neočakávala.

Začula zvuk trhajúcej látky a dopadla na zem. Trvalo jej desať sekúnd si uvedomiť, že tričko, ktoré mala na sebe sa rozthlo. Bucky sa na ňu vyplašene pozrel. Tento typ jaziev poznal. Boli to jazvy po strelných ranách. Zarážalo ho, na akom mieste jazvy sú.

,,To je takmer nemožné prežiť," pomyslel si.

Maria sa medzitým postavila na nohy a miesto, za ktoré sa hanbila, si zakryla kusom látky.

,,Maria," hlesol Bucky.

,,Nerieš to," pozrela na neho, ,,Nepýtaj sa a nerieš to. Uvidíme sa v pondelok," pousmiala sa a odišla z telocvične.

Bucky zostal sám.

Medzitým, na druhom konci planéty, boli Avengers. Sedeli v quinjete a hľadeli na obrazovku, zatiaľ čo Steve niečo rozprával.

Nat hľadela viac - menej do blba. Už niekoľko dní sa motajú v kruhu. Nikam to neviedlo až do momentu, keď sa na obrazovke nezjavila tvár muža, ktorý ju desil v zlých snoch.

,,Kto je to?" hlesla.

,,Myslíme si, že on je za všetkým. Nat, zasa nepočúvaš?" povzdychol si Steve.

,,Ten chlap je niekoľko rokov mŕtvy. Steve, je to blbosť," namietala.

,,Prečo mám pocit, že ho odniekaľ poznáš?" Pozrel na Natashu Tony.

,,Je to starý známy a verte mi že je mŕtvy."

,,Eeee, prepáč, ale satelitné záznamy tvrdia niečo iné," povedal Tony a ukázal na ďaľšiu snímku na obrazovke.

Natasha sa vystrašene dívala na obrazovku.

,,Nat?" Oslovil ju opatrne Steve.

,,Musíme ísť nazad do New Yorku," hlesla.

,,Čože? Prečo?" vyhŕkol Sam.

,,Bucky nie je jediný, koho sa to týka. Musíme sa vrátiť. Alebo pôjdem len ja."

,,Nepôjdeš, pokiaľ nám nepovieš, kto to je," povedal Tony.

,,Alexej Azarov. Posledný riaditeľ KGB, môj bývalý šéf a Mariin otec."