привет солдат (Hello, soldier; Winter Soldier/ Avengers)

2

Piatok prišiel rýchlejšie než Maria očakávala. Aktuálne sedela na posteli, zahalená len v spodnom prádle a v župane, rozmýšľajúc čo na seba.

,,Mám tam vôbec ísť?" rozmýšlala. Nikdy v živote na žiadnej párty nebola. Teda nikdy v rámci osobného voľna. Zatriasla hlavou, aby potlačila zlé myšlienky a začala sa prehrabávať v skrini, aby našla niečo vhodné na seba.

Nakoniec zvolila, pre ňu, najbezpečnejšiu voľbu - čierny rolák bez rukávov a čierne spoločenské nohavice, ktoré jej perfektne zvýraznili úzky pás a dobre vyzerajúci zadok. Make up mala taký ako bežne, nevýrazný. Zvolila strieborné drobné náušnice a strieborný náhrdelník s príveskom písmena M. Ako obuv zvolila vysoké opätky, keďže príroda jej výšky moc nenadelila, ktoré mali zapínanie na členkoch. Vlasy si zviazala do rýchlého copu a prehodila si na seba, prekvapivo čierny, kabát keďže po večeroch bola ešte vždy zima. Do rúk vzala listovú kabelku, kde mala najzákladnejšie potreby a opustila bezpečie svojho bytu. Taxík ju už čakal pred bytovkou.

,,Dobrý večer, Stark Tower, prosím," povedala keď nastúpila. Taxikár len prikývol a začal jazdu. Vďakabohu, bol to jeden z tých, ktorý nemal žiadne hlúpe poznámky a ani nemal záujem o nejaký small talk. Maria sa mohla plne sústrediť na to, ako sa bude na párty chovať. Srdce jej bilo ako splašené a prepadala ju istá miera nervozity.

Taxík zastal. Maria zaplatila a vystúpila. Nikdy nevidela Stark Tower tak zblízka. Videla mnoho ľudí, pomerne známych.

,,A čo tu, sakra, robím ja?" povzdychla si a šlo dnu. Ukázala pozvánku strážnikovi, ktorý ju s prianím pekného večera pustil dnu. Ukázalo sa, že nie všetci majú pozvánky. To Mariu pomerne prakvapilo.

Výťahom sa zviezla sama. Po ceste hore si rozpustila vlasy a prehrabla si ich. Dodalo jej to trochu sebavedomia.

,,To zvládneš. Maximálne sa zosypeš," povzbudila sa keď vychádzala z výťahu.

Zostala ohromená. Hala, kde sa konala párty bola obrovská. Dole sa schádzalo schodmi, čiže Maria mala teraz výhľad na všetkých. Pri bare spozorovala Nat, ako sa s niekým rozpráva. Mala oblečenú bielu blúzku a podobné nohavice ako Maria. Podľa reči tela bola uvoľnená a nehrala žiadnu zo svojích rôl.

,,Takže dnes žiadne hry," pomyslela si.

,,Prepáčte, madam," oslovil ju nezámy pán, ktorý bol oblečený v smokingu. Mohol byť o pár rokov starší od nej. Trochu zdesene na neho pozrela.

,,Váš kabát," povedal a Maria pochopila čo od nej chce.

,,Vďaka," usmiala sa podala mu ho.

Steve bol prvý, ktorý si ju všimol. Bola to doba, čo nejaká žena upútala jeho pozornosť na takej úrovni ako ta neznáma. Kráčala dole schodami a jednou rukou sa pridržiavala zábradlia.

,,Na čo sa to- oh," povedal Sam, keď sa pozrel rovnakým smerom, ako Steve. Maria okúzlila aj jeho.

Nat si ich všimla a tiež sa otočila ich smerom. Zoširoka sa usmiala a vyšla Marii na proti.

,,Tak predsa si prišla," povedala a objala ju.

,,Sama seba prekvapujem," odvetila Maria a oplatila Nat objatie.

,,Ten nožík za opaskom nekomentujem," zašepkala jej Nat do ucha a Maria sa zasmiala.

Za ich chrbtom sa ozvalo odkašľanie. Nat i Maria presunuli svoju pozornosť na šiestich mužov, ktorí sa na nich dívali s istým úžasom. Maria sa pocítila istý diskomfort.