привет солдат (Hello, soldier; Winter Soldier/ Avengers)

11

Všetko, čo sa dialo potom bolo pre Máriu, akokeby v spomalenom zábere. Jediný koho dokázala vnímať bol on. Držala ho v náručí a snažila sa ho prebať naspäť. Teplá karmínová tekutina je stekala po stehnáh a vytvárala pod nimi jazero plné nekonečnej bolesti a beznádeje.

,,Nesmieš ma opustiť," zavzlykala a pohladila ho po tvári. Pery mu začali modrieť a ona sa prepadala do stále väčšieho a väčšieho zúfalstva. Po dlhých rokoch konečne niekomu naozaj dôverovala. Konečne tu bol niekto, kto nemal zbytočné otázky, kto neriešil bolesti minulosti, niekto kto bol ochotný vnímať len ju samotnú.

Zrazu pocítila, ako ju niekto ťahá za lakeť. Chceli ju od neho dostať. Nemohla ho opustiť, je to všetko jej vina!

,,Maria, poď kým je čas," hovoril Steve, ale Maria ho nevnímala. Preto zmenil taktitku a z náruče jej vytrhol jeho telo a kráčal s ním preč. Maria sa chcela rozbehnúť za ním, ale kým sa stačila postaviť, telom jej prenikol silný elektrický prúd. Posledné čo si pamätalal bola Natashina tvár s ospravedlnením na perách.

-

Maria sa prebrala. Najprv pomaly otvárala oči, keďže svetlo v miestnosti bolo až príliš prenikavé. No, keď ich konečne otvorila uvedomila si, že neleži na posteli, ale na stole. Že nie je v nemocnici, ale v laboratóriu. Snažila sa posadiť. Tento proces sprevádzala spŕška tých najhrubších výrazov, keďže po paralyzovaní sú vaše svaly napnuté - v kŕči a rozpohybovať ich je veľmi náročné a bolestivé. V hlave jej trešťalo a v ušiach pískalo, ale ona teraz nemala čas analyzovať svoj fyzický stav. Obzrela sa vôkol seba. Nebolo to celkom laboratórium, skôr nejaké výskumné stredisko. Pod zemou. Cez veľké presklenné okná mohla vidieť malé vláčiky, ktoré zvážali nejaký nerast.

,,Super, Sibír a uránová baňa. Už len to mi tu chýbalo," pomyslela si.

,,Slečna Azarova," oslovil ju neznámy ženský hlas. Maria sebou trhla. Stálo pred ňou mladé žieňa - černoška. Bola chudá a vysoká. Oblečené mala biele šaty, ktoré jej obopínali postavu a vlasy mala zapletené do malých copíkov, ktoré mala následne zviazané do jedného veľkého copu. Pohľad mala mäkký a láskavý.

,,Slečna Azarova, ako sa cítite?" spýtala sa jej.

,,A- Asi dobre," odvetila Maria na isto. Sklopila zrak a všimla si svojich rúk, ktoré mala ešte vždy od krvi. Od jeho krvi.

,,Bucky," prebleslo jej hlavou. Spomienky sa dostavili. Marii stiekla po líci slza.

,,Slečna Azarova," prihovorilo sa jej opäť dievča, ,,Volám sa Shuri. Prosím, nasledujte ma."

Maria na ňu pozrela a Shuri mohla jasne vidieť jej zlomený pohľad.

,,Verte mi," usmiala sa na ňu Shuri a ponúkla jej ruku.

Maria ju s veľkou nevôlou prijala. Bolo jej prakticky jedno, čo bude následovať. Bolesť zo straty ďaľšej milovanej osoby jej opantala zmysly. Ani si nejak neuvedomovala kam idú až pokým neprišli do miestnosti, ktoré vyzerali ako kúpele. Boli tam aj iné ženy, ktoré im hneď začali venovať pozornosť.

,,Tu sa o vás postarajú," povedala Shuri.

,,Nespomínam si, že by na Sibíri mali takéto praktiky," hlesla Maria.

,,To preto, že nie sme na Sibíri," zasmiala sa Shuri, ,,Toto je Wakanda."

Maria len prikývla.

,,Ako som sa dostala do rozvojovej krajiny v srdci Afriky?"

,,Tieto ženy sa o vás postarajú. Ja sa za hodinku vrátim a budeme pokračovať," povedala Shrui a následne prehovorila jazykom, ktorému Maria nerozumela.