привет солдат (Hello, soldier; Winter Soldier/ Avengers)

7

Nasledujúce dni sa niesli v sledovaní toho, ktorý sa vydával za Mariinho otca. Pre Mariu to znamenalo otváranie starých, niekedy už zahojených, rán. Oporou sa jej snažili byť všetci, ale zo všetkých najbližší jej bol Bucky, ktorý sa od nej nepohol ani na krok. Bol ako jej osobný strážca a Maria sa cítila aspoň trochu bezpečne a najmä, že nestráca pevnú pôdu pod nohami. Hoci, za opaskom teraz nemala už nožík, ale zbraň. Jej ,,otec" sa premával po New Yorku akoby sa nechumemlilo a ona pri každom cinknutí výťahu spozornela.

,,Haló! Zem volá Mariu," zamával jej pred očami Bucky a vrátil ju nazad do reality. Maria zaklipkala očami a pozrela na neho. Vyzeral unavene a ona by si tiež aspoň na moment zdriemla.

,,Navrhujem, aby sme si oddýchli. Do zajtra to hádam neutečie," usmial sa Bucky a Maria prikývla.

,,Prespíš?" spýtala sa. Bucky raz občasu prespával vo Stark Tower a. k. a. novodobá základňa Avengers.

,,Asi áno. Nemám energiu na to ísť cez pol mesta," odvetil Bucky a Maria len prikývla. So zaželaním dobrej noci sa odorala do svojej izby, ktorá bola rozlohou rovnako veľká ako jej byt v Brooklyne.

Osprchovala sa a prezlečená v pyžame si ľahla do postele. Zaspávanie jej tieto dni nerobilo problém a dnešok nebol výnimkou. Zaspala skôr než si to sama stačila uvedomiť.

Zdrapol ju za krk a kryl si ňou telo.

Ďaľší stál pred ňou a mieril na ňou zbraň.

,,Tak poď! Vystrel!" kričal ten, ktorému slúžila ako živý štít.

,,Prosím, nie," zašepkala Maria a po líci jej stiekla slza.

Posledné, čo počula bol výstrel.

Maria vyletela do sedu. Hrudník sa jej rýchlo nadvihoval a očami behala po celej izbe.

,,Toto nikdy neskončí," povzdychla si a hodila sa znovu do perín. Možno by aj znovu zaspala, ale smäd ju vyhnal do kuchyne, ktorá bola pomerne ďaleko od jej izby. Prehodila sa si župan a vyšla na chodbu. Cez veľké okná bolo vidno, že ďaleko za obzorom začína svitať. Maria zišla schodami dole a prišla na chodbu, ktorá viedla do spoločenskej miestnosti.

,,Prosím. Prosím, už dosť."

Maria zastala. V spoločenskej miestnosti niekto bol. Rýchlo si v hlave prepočítala, kto všetko by mal byť v budove.

,,Cez Jarvisa je prakticky nemožné prejsť," pomyslela si a podišla ku koncu chodby.

Bol to Bucky. Maria bez myšlienkovite vošla do miestnosti pripravená, že na ňu určite niekto zaútočí, ale nič také sa nestalo.

Bol tam len Bucky, ktorého tiež prenasledovali zlé sny. Bol prikrytý tenkou dekou a bol bez trička. Kŕčovito zvieral v rukách vankúš a rozpustené vlasy sa mu lepili na spotené čelo.

Maria k nemu podišla a chytila ho za rameno.

,,Buck," povedala potichu a zatriasla ním. No, Bucky si stále mumlal zo sna. Skúsila to ešte pár krát, ale mala skôr pocit, že tým jeho nočnú moru zhoršuje.

,,James!" skríkla a udrela ho z celej sily do ramena.

Bucky prudko otvoril oči. Rovnako ako Marii, aj on ťažko dýchal a srdce mu bilo ako splašené. Pozrel vyplašene na Mariu, ktorá čupela pri ňom a hľadela mu do očí.

,,Ani sa nepýtaj," povzdychol si a pretočil sa na chrbát.

,,Idem po vodu," hlesla Maria a spravila to, čo pôvodne zamýšľala.

Bucky zatiaľ pedýchal to peklo, ktoré sa mu opäť pripomenulo. Všetky tie tváre, náhodne momenty ho ubíjali viac, než si bol ochotný priznať. Stačí pár slov a je z neho Pretrel si rukami tvár a posadil sa.

,,Na," ozvalo sa za ním a Maria mu podala pohár.

,,Vďaka," hlesol a napil sa. Ona sa usadila vedľa neho a viac sa zabalila do županu.

,,Zobudil som ťa," spýtal sa jej po chvíli Bucky.

,,Nie, ty si to nebol," ubezpečila ho Maria.

Spoločenskú miestnosť preťali prvé ranné lúče.

,,Tak, kto po tom?"

,,Tí čo teba."

Bucky na ňu pozrel. Prezrel si jej tvár. Bola krásna.

,,Chceš o tom hovoriť?" Spýtal sa jej.

,,A ty si sa kedy stal cvokárom?" Prehodila Maria a Bucky sa zasmial, ,,Nie, vďaka. Sú to len zlé spomienky," chytila sa inštinktívne za hruď a Bucky pochopil.

Sedeli tam. V tichosti. Sledovali, ako vychádza slnko. Teda, iba Mária sledovala. Bucky opäť zaspal a vrchnou časťou tela sa zošiúchol na Mariine stehná. Maria len tak - tak zachytila pohár, ktorý by sa bol vylial ak nie rozbil. Až neskôr si uvedomila, čo sa vlastne stalo. Vydesene hľadela na Buckyho, ktorý si spokojne odfukoval. Za normálnych okolností by ho možno skopla alebo by nejako vykĺzla, ale bála sa, že ho zobudí. A to nechcela. Zaspať po nočných morách je pre niektorých ľudí náročné, hoci on nevyzeral, že by mu to robilo problémy. No aj tak ho nechala nech spí. Zakryla ho a rukou mu prehrabla vlasy, ktoré mu padali do tváre. Bucky niečo zamrmlal a viac sa k nej pritúlil. Maria sa nevedomky usmiala a oči jej zaklipkali. Ani si to nestačila uvedomiť a zaspala.