привет солдат (Hello, soldier; Winter Soldier/ Avengers)

31

Nasledujúcich pár dní, Bucky a Maria strávili spolu. V istých momentoch to vyzeralo, že znovu tvoria pár. No, zakaždým keď Bucky spravil krok týmto smerom, Maria cúvla. Akoby ju niečo brzdilo. Akoby sa bála, že sa to pekné medzi nimi pokazí.

Dnes, tak ako každé ráno, Mariine kroky viedli do kaviarne k Esmée. Slnko príjmne svietilo a pofukoval slabí vetrík. Vo vzduchu bolo cítiť, že prichádza jeseň. Maria mala na sebe hnedé mom jeans, v ktorých mala zapravený čierny rolák. Na nohách obyčajné čierne plátenky a na pleciach ruksak, v ktorom mala to najdôležitejšie. Vlasy rozpustené à la bad hair day. Vstúpila do kaviarne v očakávaní, že ju tam Bucky už bude čakať, no nestalo sa tak.

,,Où est le? - Kde je?" spýtala sa Maria

,,Asi zaspal," umiala sa Esmée a Maria pokrčila obočie.

,,Ten chlap spí menej ako hocikto, koho poznám," pomyslela si Maria a sadla si za ,,ich" stôl. No, skôr ako si stihla zložiť veci, dnu vletel Bucky.

,,Som tu!" zakričal a Maria s Esmée nechápavo pozreli.

,,Meškáš," zamrmlala Maria.

,,Odpusť mi, ale mal som tréning so Stevom," usmial s Bucky a sadol si oproti nej. Modrina na jeho líci, potvrdzovala jeho tvrdenie.

,,Ak mi zaplatíš kávu, bude ti odpustené," hlesla Maria a Bucky sa zasmial.

Ich ranný rozhovor sa niesol v duchu preberania pracovných povinností, ktoré ich v ten deň čakali.

,,Inak, niečo pre teba mám," povedal Bucky a na stôl položill obálku.

Maria sa zamračila a vzala obálku do rúk. Otvorila ju a nazrela dnu.

,,Letenky?" Pozrela na Buckyho a vytiahla z obálky dva podlhosvasté papieriky.

,,Moskva? Buck, čo to-"

,,Blíži sa výročie úmrtia tvojho otca a narodeniny tvojej matky. Spojil som sa s pár ľuďmi, ktorí mi dlhovali nejakú tú službičku a majú spoločný hrob na vašom súkromnom cintoríne."

,,Vždy maj plán úteku," pousmiala sa Maria.

,,Čože?"

,,Och, otec... vždy vravieval, že keď ideš do bitky, mal by si mať plán úteku a miesto, kde by si mohol spočinúť. Alebo umrieť."

,,Tak, čo? Pôjdeš?"

,,Nie je to pre teba nebezpečné? Vzhľadom na tvoju minulosť."

,,Myslíš, či je to pre nás nebezpečné? Ani nie, Nikolajova partia sa už zodpovedá zákonom a tých, ktorí by sa mohli na mňa hnevať sú už buď po smrti alebo v domove dôchodcov."

Maria sa usmiala a letenky vrátila do obálky. Bucky začal pochybovať, či spravil dobre. Jej rodičia boli vždy citlivou témou. Už -už si začal v duchu nadáať keď v tom Maria prerušila jeho myšlienky.

,,Tak, dobre teda. Je to dávno, čo som navštívila Rusko. Kedy vlastne odlietame?"

Bucky sa naširoko usmial.

,,Tento piatok. Neboj všetko zariadím, ty sa len pekne zbaľ. A keby sa ti chcelo, tak by si mohla zbaliť aj mňa."

,,Budem sa tváriť, že ten dvojzmysel som prepočula." usmiala sa Maria a odpila si z kávy. S Buckym sa rozlúčila tesne pred poludním. S hlavou plnou obáv sa rozhodla zavolať Nat, ktorá tieto dni trávila u Clinta na dome s jeho rodinou.

,,Maria?" Ozvalo sa v telefóne.

,,Ahoj, Nat. Neruším?"

,,Nie, čo sa deje?"

,,Prečo by sa malo niečo diať?"

,,Maria, poznám ťa. Máš sklesnutý hlas a viem si ťa predstaviť, ako sedíš na tej tvojej stoličke u seba v práci a kopeš špičkou tenisky do stola."

Maria sa musela usmiať nad tým, ako dobre ju Natasha pozná.

,,Tak hovor," ozvala sa Nat.

,,Idem do Ruska."

,,Och, áno počula som. Steve niečo spomínal. Nečakala som, že to Barnes naozaj urobí."

,,Volá sa James," napomenula ju Maria.

,,Och, tak James," zasmiala sa Natasha.

,,Nat, mám strach. Naposledy keď som bola v Rusku, tak zomrelo mnoho ľudí. Nechcem nikoho ohroziť."

,,Maria, ale tebe už nič nehrozí."

,,Dovoľ mi ti pripomenúť, že keď si mi toto povedala naposledy, tak cez tvoje telo preletela guľka a obe sme skončili v tmavej cele na niekoľko mesiacov."

,,Ale prežili sme!"

,,Natalia!" Maria nahodila svoj typický ruský prízvuk a Nat zamrazilo. Boli to už roky, kto ju tak niekto nazval. A boli to roky, čo Maria naposledy rozprávala s ruským prízvukom.

,,Maria...dobre vieš, že nikdy nebudeš v úplnom bezpečí. Nahnevala si veľ ľudí a ak nie ty, tak tvoj otec či brat, určite. Ak by sa niečo zomlelo, v centre Moskvy mám zabezpečený byt. Dám vedieť pár ľuďom, nech sú v pozore. Keby sa náhodou rozkríklo, že ste v meste, dajú vám vedieť. Zober si keramickú zbrať, vyhneš sa zbytočným otázkam na kontrole. Ale do tej doby, si užívaj. Moskva je v tomto ročnom období krásna a navyše, máš tam aj priateľov. A v prípade potreby, viem ti kryť chrbát."

Maria si vydýchla.

,,Ďakujem, Nat."

,,Maj sa."