Zobudilo ma že mnou niekto trasie. Tomáš.
„Už sme doma,“ zašepkal. Pozrel som sa z okna auta. Bola hlboká noc, no pouličné lampy na ulici trochu zmierňovali tmu - aj tak však toho nebolo veľa vidno.
Vystúpili sme z auta. Vonku bolo neskutočné ticho. Trochu ma striaslo od zimy, no nebola to nepríjemná zima, práve naopak. Oprel som o auto, a Tomáš takisto. Boli sme vedľa seba nalepení a pozorovali sme oblohu. Ešte sa mi nechcelo ísť domov. Síce som bol ešte pred chvíľou rozospatý, ale teraz som bol plný energie.
„Vďaka za výlet,“ povedal som, „užil som si to.“
„Som rád.“
Pozreli sme sa na seba. Tomáš sa ku mne zrazu naklonil a popraskané pery pomaly priložil na tie moje. Položil som mu ruky na plecia so zámerom odtlačiť ho, no nespravil som tak - bolo to príliš príjemné nato aby som to ukončil. Nebozkával ma nijak drsne, práve naopak. Ruky mal spustené voľne vedľa tela. Bol len o trochu vyšší odomňa, takže som sa nemusel nakláňať hore. Po pár sekundách sa odomňa odtiahol.
„Prepáč, neviem prečo som to spravil...asi...asi som sa nechal uniesť,“ Tomáš, hoci inokedy bol pokojný a sebaistý, pôsobil teraz nervózne a nevedel sa poriadne vyjadriť. Ja som bol tiež nervózny. Po tom ako sa odomňa odtiahol, to začalo byť celkom trápne.
„To je v pohode. Asi by som už mal ísť,“ povedal som. Veľmi som mu chcel povedať, že sa mi to páčilo, chcel som mu povedať aby to spravil znova, no nemal som na to odvahu. A zároveň som chcel čo najrýchlejšie odísť, aby som zbytočne nepredlžoval túto nepríjemnú situáciu. Potom mi napadlo, že mu predsa môžem napísať odkaz na okno! Zaželali sme si dobrú noc a vybrali sme sa každý do svojho domu.
Snažil som sa nenarobiť hluk, nechcel som niekoho zobudiť. Keď som prechádzal okolo Aďovej izby, videl som že sa tam svieti. Asi ponocoval, ako vždy. Vošiel som do svojej izby, zobral som fixku a na papier som načmáral PÁČILO SA MI TO. Pozrel som sa do jeho izby - svietilo sa tam, no mal zatiahnuté žalúzie. Papier som teda prilepil na okno a išiel som spať, pretože ma znova chytala únava.
YOU ARE READING
Chlapec v okne
Teen FictionTim má pätnásť a neznáša ľudí zo svojej školy, lebo ho šikanujú a posmievajú sa mu. Keď zistí, že bude mať nových susedov, modlí sa za to, aby nemali decko, ktoré by sa pridalo k ľuďom, ktorí mu ubližujú. Našťastie je to obyčajná rodina s milým syno...
