Keď som sa večer pozrel z okna, pred Tomášovým domom stáli už dve autá. To druhé zrejme patrilo jeho rodičom. Do Tomášovej izby som nevidel, mal zatiahnuté závesy. Zatiaľ to vyzeralo tak, že to budú v pohode susedia. Minimálne Tomáš sa zdal byť v pohode, jeho rodičov som zatiaľ nestretol. A nepočul som ani žiadneho psa - zrejme teda žiadneho ani nemali. Ešte mi ostávalo dúfať, že nemá žiadneho súrodenca v mojom veku, ktorý by nastúpil do mojej školy a pridal by sa k Dávidovi alebo ľuďom, ktorí sa mi posmievajú.
Pri večeri som rodičom a bratovi odovzdal odkaz od Tomáša.
„A určite nás chcú pozvať? Predsa len, ešte asi nie sú poriadne zabývaní, a za týždeň toho veľa nestihnú. Určite je to budúci víkend?" spýtala sa mama.
„Áno, určite. A možno nás ešte prídu zavolať aj jeho rodičia osobne," povedal som, čo sa hneď na ďalší deň ráno aj potvrdilo. Hneď v sobotu ráno nám niekto zazvonil. Ja som sedel pri stole a raňajkoval som, môj brat Adrián vyspával opicu a otec bol v sprche, takže dvere šla otvoriť mama. Počul som nejaké hlasy, potom smiech, a o pár minút mama prišla do kuchyne.
„Mal si pravdu. Bola tu Agáta, Tomášova matka, aby nás osobne pozvala. Taká milá žena, vyzerá to na slušných susedov," usmievala sa. To teda vyzerá.
Víkend som strávil ako vždy zavretý doma, pri knihách a učení. Nemal som kamarátov, s ktorými by som mohol chodiť von, a sám som sa nedvážil - kvôli Dávidovi. Netušil som, ako trávi víkendy, ale pokiaľ som mal od neho pokoj, bolo mi to jedno. A nechcel som riskovať, že by som šiel von a náhodou by som naňho natrafil.
YOU ARE READING
Chlapec v okne
Teen FictionTim má pätnásť a neznáša ľudí zo svojej školy, lebo ho šikanujú a posmievajú sa mu. Keď zistí, že bude mať nových susedov, modlí sa za to, aby nemali decko, ktoré by sa pridalo k ľuďom, ktorí mu ubližujú. Našťastie je to obyčajná rodina s milým syno...
